So záverečnou prednáškou vystúpil v Pruskej akadémii vied pred 95 rokmi, vo štvrtok 25. novembra 1915.
Bolo by zaujímavé vyskúmať, prečo práve štvrtky bývajú pre prelomové vedecké prednášky ako ušité. V každom prípade je historickým faktom, že vo štvrtok 4. novembra, pri prvej prednáške pre ctihodných pruských akademikov Einstein sformuloval základ všeobecnej teórie relativity.
Táto teória oproti špeciálnej časti z roku 1905 zahŕňala účinky gravitácie, čo veci veľmi komplikovalo. Einstein sa s účinkami gravitácie trápil desať rokov. Stále nemohol riešenie uchopiť tak, aby dávalo zmysel.
Prudké sily tvorivosti
Nemecký génius nemával vo zvyku vyjadrovať sa o vlastnej práci v superlatívoch, no svojmu synovi Hansovi Albertovi do Švajčiarska 4. novembra 1915 napísal: „V posledných pár dňoch som dokončil jeden z najlepších článkov svojho života. Keď budeš starší, poviem Ti o ňom.“
Walter Isaacson, autor najnovšieho Einsteinovho životopisu píše, že Einsteina v tom čase strhli také prudké sily zhustenej vedeckej tvorivosti, aká zrejme nemá v dejinách vedy obdobu.
Podľa vlastného svedectva pracoval so šialeným zápalom a často bol do práce zabraný tak, že zabúdal na obed. Popritom ešte riešil rodinnú krízu, lebo jeho manželstvo s Milevou Maričovou sa ocitlo najmä jeho vinou na pokraji rozpadu.
Fyzika nie je pre fyzikov
Einstein súťažil o prvenstvo v objave rovníc všeobecnej relativity s najvýznamnejším vtedajším matematikom Davidom Hilbertom, ktorý mu šliapal na päty a rád zdôrazňoval, že fyzika je príliš zložitá na to, aby sa ponechala iba fyzikom.
Vo štvrtok 11. novembra mal Einstein nové rovnice, o nich bola druhá prednáška. Keď konzultoval ich správnosť s Hilbertom, ten mu napísal: „Ak Vášmu novému článku dobre rozumiem, potom sa Vaše riešenie, ktoré uvádzate, úplne líši od môjho.“
Einstein bol tiež iba človek. Z Hilbertovho oznamu dostal žalúdočnú nevoľnosť a cítil sa na pokraji síl, no drel ďalej.
Opravil medzeru vo výpočtoch (čím sa veľmi priblížil Hilbertovým rovniciam), a v tretej prednáške 18. novembra akademikom oznámil: rovnice dávajú správne výsledky pre posun obežnej dráhy Merkúra, teda pre ohyb svetla vplyvom gravitačného poľa Slnka.
To bolo ohromné víťazstvo, ktoré u neho vyvolalo chorobné búšenie srdca, ako keby v ňom niečo prasklo.
Hmota prikazuje
Hilbert zareagoval veľkoryso: „Keby som vedel rátať tak rýchlo ako Vy, musel by elektrón v mojich rovniciach kapitulovať a atóm vodíka by musel predložiť písomné ospravedlnenie, prečo nežiari.“
Na záverečnú prednášku 25. novembra mal Einstein pokope všetky (kovariantné) rovnice, ktoré jeho všeobecnú teóriu relativity završovali. Výsledok rovníc zhrnul slávny fyzik John Wheeler takto:
„Hmota prikazuje priestoru, ako sa má zakriviť, a zakrivený priestor prikazuje hmote, ako sa má pohybovať.“
Najnovšie vedecké objavy nájdete na veda.sme.sk . Vedu SME hľadajte aj na Twitteri alebo na Facebooku .
