Už počas života bol známou postavou. S nástupom modernej literatúry sa však jeho meno stratilo z britských učebných osnov. Znovu objavené bolo až na konci 20. storočia. Románopisec, básnik, autor cestopisov a samorast Robert Louis Stevenson sa narodil 13. novembra 1850, pred 160 rokmi.
Život Roberta Stevensona, rodáka z Edinburghu, bol plný krehkých citov, emócií aj vidín. Najlepšie o tom svedčí jeho konanie po tom, čo v Paríži spoznal svoju budúcu manželku Fanny. Táto pôvabná žena sa krátko na to vrátila do San Francisca, kde ochorela. Keď sa to zaľúbený Stevenson dozvedel, rozhodol sa aj napriek nevôli najbližších tajne odísť za ňou.
Pretože chcel ušetriť, na americký kontinent cestoval kdesi v podpalubí. Keď napokon do Kalifornie po nekonečnej ceste dorazil, zdalo sa, že jeho chronicky slabé pľúca už viac nevydržia. Naspäť do života ho vrátila až starostlivosť tamojších rančerov.
Majáky a pobrežia
Náklonnosť k chlapským zážitkom zrejme zdedil Stevenson po otcovi a dedkovi, významných staviteľoch majákov. Vďaka matke zase miloval príbehy. Chorľavý Robert totiž trávil celé zimy na lôžku a tak už ako desaťročný poznal okrem Biblie, Príbehov Tisíc a jednej noci aj životopisy škótskych presbyteriánov zo 17. storočia.
Ani napriek svojmu múzickému zameraniu prísnych rodičov nezlomil a musel sa dať na štúdium inžinierstva. Keď však otec zbadal, že namiesto konštrukcie majákov má plnú hlavu podivuhodných romancí o pobrežiach, ostrovoch, príbojoch a vlnách, upustil od pôvodného zámeru. Popri písaní esejí a článkov o literatúre mu však odporučil vyštudovať právo.
Jeho prvý skutočný úspech, román Ostrov pokladov, vznikol vďaka mape vymysleného ostrova. Do tohto priestoru dosadil rozprávača Jima Hawkinsa, ktorý sa spolu s priateľmi na palube Hispanioly vydá na dobrodružnú výpravu za pokladom kapitána Flinta.
O vrtkavosti osudu svedčí, že toto dielo sa dočkalo ohlasu až po prvom knižnom vydaní. Pokiaľ román vychádzal na pokračovanie v časopise Lodný kuchár, zaujímal vraj len autorovho syna.
„Dve najdesivejšie udalosti v literatúre sú Robinsonov objav stopy neznámej nohy v piesku a zdesenie doktora Jekylla, keď po prebudení uzrie na vankúši chlpatú ruku pána Hyda,“ znie známy výrok francúzskeho spisovateľa Marcela Schwoba. Stevenson, ako azda najväčší fantasta viktoriánskej éry, napísal svoj Podivuhodný prípad doktora Jekylla a pána Hyda pod dojmom sna. Netušil, že príbeh o dvojakosti ľudského charakteru sa stane literárnou bombou.
Výkrik smrti
Chorobne vyzerajúci pán s neodmysliteľnými fúzami na svoj úspech príliš nedbal. Popri skúmaní východnej a strednej časti Tichého oceána a písaní historických románov nadväzoval čulé kontakty s tamojšími domorodcami.
Začiatkom decembra v roku 1894 sa však pri otváraní vínovej fľaše zvalil na zem. Ešte predtým stihol skríknuť, že jeho tvár zmenila podobu. Počas niekoľkých hodín zomrel na krvácanie do mozgu.
