Johann mladší, zvaný Schani, sa narodil 25. októbra 1825.
Otec Johann Strauss bol slávny, žal úspechy nielen vo Viedni, ale i v Európe, no nebol stvorený pre rodinný život. Žil s milenkou a manželku s deťmi podporoval iba pod podmienkou, že ani jeden z jeho synov sa nestane hudobníkom.
Ctižiadostivá matka však nadaného Schaniho tajne zverila do rúk odborníkov a 19-ročný Schani, napriek otcovmu úsiliu vystúpeniu zabrániť, sa predstavil vo viedenskom Heitzingu s vlastným orchestrom a skladbami.
Za jedinú noc, ako vážny rival otca, zvíťazil nielen temperamentom, virtuóznou hrou, ale i ako skladateľ. Po tomto úspechu ho musel rešpektovať i otec.
Zámena s hymnou
Ak by Strauss zložil iba Na krásnom modrom Dunaji, stačilo by to na titul „kráľ valčíkov“. Skladba na text J. Weyla vznikla na objednávku pre fašiangový koncert Večer bláznov, ktorého výnos mali použiť na výstavbu Schubertovho pomníka.
Jeho premiéra 15. februára 1867 prešla bez veľkej pozornosti publika, ale ešte v tom istom roku na svetovej výstave v Paríži spôsobila senzáciu. Keď v orchestri zaznelo tremolo, publikum sa postavilo ako na povel v domnienke, že je to rakúska hymna.
Po obrovskom úspechu sa pozvania a koncerty po Európe a Amerike len tak hrnuli. Nielen Johann Strauss, ale aj valčík stál na vrchole slávy.
Ženy a hudba
Ženy v živote Schaniho hrali dôležitú úlohu, predovšetkým autoritatívna matka. Prvú lásku zažil s aristokratkou Oľgou Smirnickou v Rusku. Bol z toho škandál, no zostala skladba Spomienka na Pavlosk.
Schani ako 37-ročný znovu šokoval, keď sa tajne oženil so staršou Henriettou Chalupeckou, matkou piatich nemanželských detí. Do skladateľovho hektického života vniesla disciplínu, povzbudzovala ho k tvorbe, radila mu.
Pod jej vplyvom prežil najtvorivejšie obdobie. Keď podľahla mozgovej mŕtvici, Strauss sa psychicky zrútil. O dva mesiace sa však oženil s vypočítavou, chladnou a márnivou Lili. Manželstvo sa po štyroch rokoch rozpadlo.
Pred premiérou operety Noc v Benátkach vstúpila do Straussovho života Adela, ktorá mala na neho blahodarný vplyv. Strauss kvôli nej vystúpil z katolíckej viery a prijal evanjelickú. Vzdal sa rakúskeho občianstva, usadil sa v Corburgu a žiadal saské občianstvo.
Posledné roky života prežil Strauss v atmosfére obdivu. V máji roku 1899 však prechladol, pridal sa zápal pľúc a ten sa mu stal osudným. Vo viedenskom Ľudovom parku sa 3. júna 1899 konal koncert. Zrazu ktosi niečo pošepkal dirigentovi. O chvíľu v pianissime zaznel valčík Na krásnom modrom Dunaji. Obecenstvo povstalo a pochopilo, že srdce kráľa valčíkov dotĺklo.
