Lokomotíva prerazí múr a skončí zapichnutá nosom v ulici. Výjav pôsobí ako dokonale zvládnutý trik. Železničné nešťastie na stanici Montparnasse v Paríži sa však pred 115 rokmi odohralo.
Možno to vyzerá ako záber zo surrealistickej fotografie či filmu. No vlakové nešťastie na stanici Montparnasse sa naozaj stalo. Bolo to na trati Granville – Paríž 22. októbra 1895
Vlak vtedy vyrazil o 8.55 ráno. Súpravu ťahala parná lokomotíva číslo 721 a skladala sa z dvoch batožinových a jedného poštového vozňa umiestnených na začiatku a za ním bolo osem vozňov so 131 cestujúcimi.
Odpojená brzda
Príchod do Paríža bol naplánovaný na 15.55, ale cestou sa podarilo nabrať 10minútové meškanie. Rušňovodič Guillaume-Marie Pellerin s devätnásťročnou praxou sa rozhodol pridať.
Na stanicu Montparnasse sa preto vlak prirútil rýchlosťou takmer 60 kilometrov za hodinu. Spoľahol sa na špeciálnu vzduchovú brzdu Westinghouse, ktorá mala vlak bezpečne zastaviť. Nevšimol si však, že pre šetrenie brzdných doštičiek bola brzda odpojená, a tak museli spolu s pomocníkom použiť lokomotívu a mechanické brzdy.
Havárii pomohol aj sprievodca, ktorý sa namiesto pomoci venoval administratíve. O štvrtej tak vlak prerazil nárazníky a cez sklenené okno preletel na ulicu, kde sa zaryl do električkovej trate. Našťastie, vo vlaku bolo zranených len päť osôb – dvaja cestujúci a traja železničiari, z toho obaja strojvodcovia.
Vďaka radeniu vozňov ostali vagóny s ľuďmi na peróne neporušené. Padajúca lokomotíva však len tesne minula prechádzajúcu električku, čím sa „réžia“ udalosti priblížila k zázraku.
Jediná obeť
Jedinou obeťou vlakového nešťastia bola predavačka Maria-Augustine Aguilardová. V trafike pri stanici v ten večer zaskakovala za manžela, ktorý išiel po večerné vydanie novín.
Zabil ju kus padajúceho múra, čo spadol na ich obchodík. Paradoxne, ak by bola stena na stanici odolala a vlak by do nej v plnej rýchlosti narazil, obetí by zrejme bolo viac.
Železnice následne zaplatili Aguilardovej pohreb a jej dvom deťom priznali sirotský dôchodok.
Policajné vyšetrovanie napokon potvrdilo vinu rušňovodiča Pellerina a súd mu vymeral trest 50 frankov a dva mesiace väzenia. Na výkon trestu však nikdy nenastúpili. Jeho pomocník musel zaplatiť iba pokutu.
Štart surrealizmu
Odstraňovanie havarovaného stroja trvalo až päť dní. Vtedajším fotografickým ateliérom a nadšencom detailov to umožnilo zdokumentovať tragickú udalosť. Dnes sú tieto fotografie slávne. Napokon, absurdný, ale aj monumentálny výjav pohybujúci sa na hranici reálnosti považujú mnohí odborníci na umenie za počiatok surrealizmu.
Najslávnejší záber pochádza od štúdia Lévy & Sons a najlepšie zachytil celkový rozmer skazy. Hardrocková skupina Mr. Big ho použila na obal svojho albumu Lean into It z roku 1991.
Spomienka na haváriu žije najmä v krajinách, kde sa ešte stále používa para. Repliky lokomotívy č. 721 môžu stretnúť turisti napríklad v brazílskom Svete pary .
