Zomrel 21. októbra 1765.
Keď navštívite Rím, vyberte sa niekedy na námestie Piazza della Rotonda. Okrem egyptského obelisku tam nájdete ešte jednu dôležitú stavbu.
Ak vás dnes pustia dnu, a teda práve neprebieha kresťanská omša, môžete obdivovať interiér dvetisícročného Panteónu. A začať trebárs hrobom renesančného génia Raffaela Santiho.
Ak však výlet do rímskeho Panteónu nie je vo vašich možnostiach, postačiť môže aj známy obraz talianskeho maliara Giovanni Paola Paniniho. Uvidíte na ňom interiér Panteónu tak, ako vyzeral v 18. storočí.
Fresky za pohľadnice
Známy autor vedút, relatívne presných spodobení krajiny či miest, ktoré až o stáročia neskôr nahradila fotografia, začínal ako maliar fresiek. Tie ho preslávili, no neskôr sa podriadil práve prichádzajúcim trendom a rozhodol sa maľovať pekné pohľady.
Mladík z Piacenzy, ktorý mal byť pôvodne architektom, no navrhovanie budov vymenil za obrazy, začal maľovať aj rímske zákutia a antické ruiny.
Nie vždy mali reálny podklad. Podobne ako medirytec Giovanni Battista Piranesi si občas domýšľal detaily, traduje sa však, že maľovaniu podobne ako v Piranesiho prípade predchádzal výskum starých stavieb. Jeho veduty však boli v čomsi nové.
Obrazy, ktoré začali vznikať koncom 16. storočia na území dnešného Belgicka a potom sa šírili do zvyšku Európy, zväčša zobrazovali pekné pohľady na mestá a ich okolie.
Tým si získali veľkú dobovú popularitu. Panini však našiel odvahu maľovať aj vnútra stavieb. Príkladom môže byť práve interiér Panteónu, stavby, ktorú síce pôvodne zasvätili antickým bohom, no v 7. storočí sa stala kresťanským chrámom.
Obľúbenec aristokratov
Panini možno nebol najtalentovanejším maliarom svojej doby. No keďže mal významné známosti a podporovala ho najmä rímska aristokracia, dostávalo sa mu veľkej pozornosti.
Okrem významných zákaziek maľoval napríklad portrét vtedajšieho pápeža Benedikta XIV., stal sa členom viacerých akadémií vied. Jednou z nich bola aj prestížna francúzska. Zomrel napokon vo svojom milovanom Ríme.
