so zvrhnutým irackým prezidentom sa začal pred piatimi rokmi. Trval viac ako rok a Husajna poslal na popravisko.
Proces so Saddámom Americkí vojaci chytili Saddáma 13. decembra 2003.
5. novembra 2006 ho odsúdili na trest smrti. Obesili ho 30. decembra 2006.
Je 19. október 2005 a spolu s ďalšími siedmimi spoluobvinenými sa na súd dostavil Saddám Husajn, zvrhnutý iracký diktátor. Má sa zodpovedať z popravy 148 šiitských mužov a chlapcov z Dudžailu. Odsúdil ich za údajnú účasť na sprisahaní s cieľom zabiť prezidenta.
Časť dediny nechal vtedy Husajn zrovnať so zemou a jeho ľudia tam zničili, čo sa len dalo. V čomsi mal však Saddám pravdu. V Dudžaile mala silné pozície šiitská strana Dawa a jej členovia skutočne strieľali na Saddámovu ochranku práve vtedy, keď tam bol na návšteve. Diktátor však kruto potrestal všetkých.
Saddáma Husajna súdili za jeho zločiny viaceré tribunály. Už prvý súdny proces sa však skončil rozsudkom smrti. Počas procesu sa Saddám správal arogantne.
Smrť obhajcov Husajn nechcel rešpektovať súd, sudcu žiadal, aby ho oslovoval prezident a neustále sa sťažoval. Všetky obvinenia označil za vykonštruované. Nepripúšťal, že by ho mohli súdiť. Súd bol podľa neho ilegálny, lebo nezákonná bola aj invázia do Iraku aj jeho okupácia. Saddámova dcéra občas vystupovanie svojho otca na súde opísala tak, že sa správal ako „lev“.
V nasledujúcich mesiacoch mal proces veľa problémov. Saddám sa sťažoval, že ho Američania zmlátili, aj na to, že si nemohol niekoľko dní vymeniť šaty. Obžaloba pritom urobila všetko pre to, aby Saddám, ktorý pri dolapení na irackom vidieku vyzeral ako zanedbaný bezdomovec, vyzeral čo najnormálnejšie.
Potom však nastali problémy s obhajobou. O život prišlo viacero obhajcov Saddámových spoluobvinených a napokon aj hlavný obhajca exprezidenta. Saddám na protest proti jeho zavraždeniu držal hladovku. Trvala jeden deň. A diktátor vynechal presne jedno jedlo.
Zmeny neskôr nastali aj na sudcovskej stoličke. Hlavný sudca odstúpil, lebo sa mu nepáčilo zasahovanie vlády do procesu. Faktom však bolo, že nevedel odrážať Saddámove útoky a dovolil, že z procesu sa stalo divadlo.
Nahradil ho iný. Ten už 5. novembra 2006 vyniesol rozsudok smrti. Saddám ho prijal s hnevom, vykrikoval: „Nech žije Irak! Zvrhnite špiónov. Allah je veľký!“
Proti rozsudku sa odvolal. Jeho odvolanie však vybavili rýchlo. Zamietli ho a 30. decembra 2006 Saddáma Husajna popravili.
Poprava pritom neprebiehala celkom podľa pravidiel a vyzerala ako odveta, nie ako výkon spravodlivosti. To vyprovokovalo ľudskoprávne organizácie, aby spochybnili celý proces. Sťažovali sa na to, že Saddám nemal možnosť spravodlivého procesu. Opäť sa diskutovalo o zrušení trestu smrti aj o tom, ako súdiť diktátorov.
„Menší“ zločin Objavili sa tiež špekulácie, že keby Saddám spolupracoval, mohol dostať menej prísny trest. Dostal údajne ponuku, aby v televíznom prejave vyzval sunnitský odboj na zloženie zbraní.
Navyše, Saddáma chceli Američania najskôr súdiť pred Medzinárodným trestným tribunálom, neskôr však prevládol názor, že by ho mali súdiť sami Iračania.
Podklady na proces však iracká justícia, ktorá mala minimálne znalosti o vedení takéhoto súdu, pripravovala spolu s Američanmi. Z toho sa zrodili nové obvinenia o nespravodlivosti súdu.
Sťažovali sa aj rodiny obetí z iných prípadov, pre ktoré mali Saddáma súdiť. Už sa na ne nedostalo a kauza Dudžail bola len „menším“ zločinom Saddámovho režimu.
