Renesancia je jedno za najzaujímavejších období ľudských dejín. Okrem vzniku umeleckých diel, ktoré dodnes obdivujeme v galériách či múzeách, či rodiacej sa vedy, to bolo najmä nepokojné obdobie plné vojen, intríg a politických podrazov.
Štáty a mestské štátiky, drobné (skoro) republiky a vojvodstvá bojovali medzi sebou, s pápežom, Francúzmi aj Turkami. Spojenectvá uzavreté jeden rok už na druhý neplatili, umelci prechádzali medzi miestami podľa aktuálnej situácie a obyčajní ľudia zväčša nestačili sledovať, kto im vládne. Do takejto doby sa narodil Enea Silvio Piccolomini, neskorší pápež Pius II.
Rýchly postup
Piccolomini sa pochádzal z talianskeho Corsigniane (dnešná Pienza) a narodil sa do váženej šľachtickej rodiny. Znamenalo to, že dobrú kariéru a postavenie mal zaručené ešte skôr, ako sa naučil chodiť.
Bol známy ako človek obľubujúci svetské radosti, ktorý slúžil viacerým významným mužom či v diplomatických službách. Miloval literatúru a sám písal poéziu.
Nikto by vtedy nepredpokladal, že sa raz stane pápežom. Napokon, za kňaza sa nechal vysvätiť až ako 41-ročný. Dobré kontakty mu však umožnili raketovú kariéru. Už o rok po vysvätení v roku 1446 sa stal biskupom v Terste, o desať rokov nato kardinálom a v roku 1458 napokon pápežom. Favoritom na konkláve pritom bol niekto úplne iný – bohatý kardinál a Francúz Guillaume d'Estouteville. Piccolomini sa však rozhodol, že on sám bude lepším kandidátom.
Krížová výprava
Po voľbe sa predpokladalo, že Pius II. bude ako bývalý spisovateľ podporovať najmä vrcholné renesančné umenie.
Namiesto toho sa pápež rozhodol, že Vatikán zo všetkého najviac potrebuje novú krížovú výpravu. Na boj proti Turkom však medzi dobovými vládcami nenašiel podporu. Napriek tomu v roku 1464 výprava odštartovala. Pápež osobne vyrazil v júni, no už v auguste ochorel a zomrel v prístave Ancona na pobreží Jadranského mora.
