Zomrel 15. októbra 1900.
Zdeněk Fibich prežil detstvo v rodine lesného správcu vo všebořickej horárni, preto príroda a hlavne les boli témami, ktoré ho sprevádzali po celý život.
Už v detstve nad jeho literárnymi a výtvarnými sklonmi výrazne prevládala hudba. Preto sa venoval štúdiu hudobnej teórie v Prahe.
Istý čas bol aj žiakom Bedřicha Smetanu. Po štúdiu hudby v Lipsku, Paríži a Mannheime sa 20-ročný Fibich rozhodol natrvalo usadiť v Prahe. Žiaľ, podobne ako Smetana pred ním, nevedel si nájsť uplatnenie.
Smetanovec
V Prahe sa Fibich čoskoro zorientoval v hudobných pomeroch, kde rástlo napätie medzi pokrokovým táborom okolo Bedřicha Smetanu a jeho konzervatívnymi protivníkmi.
Fibich bol rozhodnutý ísť cestou Smetanu, preto v oficiálnych hudobných kruhoch nepochodil. Videli v ňom nebezpečného „pokrokára“.
Keď sa oženil, neostávalo mu nič iné, ako hľadať uplatnenie inde. V roku 1873 prijal miesto profesora hudby a spevu v strednej škole v litovskom Vilniuse.
Žiaľ, sen o uplatnení a pokojnom živote sa čoskoro rozplynul. Zomrel mu tam syn i švagriná a ťažko ochorela manželka. Napokon opustil nehostinné mesto a vrátil sa do Prahy.
Dočasné miesta
V Prahe síce Fibich získal miesto druhého dirigenta v Prozatímním divadle, ktoré sa uvoľnilo po odchode Smetanu (pre jeho ohluchnutie), ale toto miesto poskytovalo iba skromné existenčné zabezpečenie.
Všetky významnejšie diela v divadle však dirigoval Adolf Čech a Fibichovi ostali len menej významné opusy.
Iba výnimočne sa dostal k uvádzaniu kvalitnejších diel. Jeho zotrvanie v Prozatímním divadle preto bolo iba dočasné, a talentovaný skladateľ si hľadal lepšie uplatnenie.
Napokon sa dirigentskej funkcie vzdal a pôsobil ako riaditeľ chóru v pravoslávnom Kostole sv. Mikuláša. Neskôr sa mu ako jediným zdrojom obživy stalo súkromné vyučovanie hudby. Až rok pred smrťou sa stal dramaturgom Národného divadla v Prahe.
Bývalá žiačka
Fibich žil pokojne a možno aj z donútenia v ústraní, kým do jeho života nevstúpila o osemnásť rokov mladšia všestranne vzdelaná Anežka Schulzová.
Jeho bývalá žiačka ho očarila a skladateľ sa do nej rýchlo zaľúbil.
Opustil pre ňu manželku i dieťa, nedbal na ich zúfalstvo i na pohoršenie, ktoré tým v dobovej pražskej spoločnosti vyvolal.
Po prázdninách, ktoré strávili v Alpách, však dostal Fibich zápal pľúc. Ako 50-ročný mu skladateľ podľahol. Po Fibichovej smrti Anežka sama ukončila svoj život, ktorý pre ňu už nemal zmysel.
