Buster Keaton, to je v povedomí väčšiny ľudí predovšetkým kamenná tvár a jeho najznámejší film Frigo na mašine. Ten sa v origináli volá Generál (meno vlaku) a ani zďaleka nie je jediným, kde Keaton ukázal, že jeho milované vlaky majú nekonečný komický potenciál. Hoci v tom čase sa oveľa viac nakrúcalo o automobiloch, jeho uchvátili koľajnice.
Pre jeden z filmov si dokonca nechal vyrobiť repliku prvého vlaku, k žartom vo filme patrila šialená jazda po hrboľatých koľajniciach. Z tých dokázal vyťažiť nielen humor, ale aj napätie, čo predvádza práve vo Frigovi na mašine, dobrodružnom filme z obdobia americkej občianskej vojny. Obsahuje nielen množstvo gagov, ale aj napätie a najdrahšiu scénu tých čias, zrútenie mosta a pád lokomotívy do rieky Rock River.
Sennetova fabrika na sny
Jediným komikom, ktorý na krátky čas prekonal úspech Chaplina a Keatona, bol Harold Lloyd, dnes sa spory o najväčšieho komika vedú iba ohľadom Keatona a Chaplina. Obaja nadobudli cenné skúsenosti u Marca Sennettta, ktorý priviedol na svet grotesku.
Jeho nemými komédiami sa začala americká nadvláda nad svetovou kinematografiou, ktorá trvá dodnes. Keaton rozdelil Senettovu produkciu na šesť období. Prvú fázu nazval obdobím výbuchov, po nej nasledovalo obdobie tort a šľahačky (a čohokoľvek iného, čo sa dalo hodiť do tváre), ako tretie nastúpilo obdobie policajtov nasledované obdobím automobilov a kúpajúcich sa krások.
Až v poslednom šiestom období, nazvanom veľmi široko obdobím zábavy, sa hlavný dôraz konečne kládol na vydarené vtipy.
Keatonmal rád situačné gagy a vyhýbal sa nakrúcaniu celovečerných filmov. S prvým, nakrúteným už vo vlastnom produkčnom štúdiu, nebol vôbec spokojný a zakázal jeho uvedenie. Vyslobodením pre neho bola jeho prvá samostatná réžia, film Sherlock Jr. (u nás známy pod názvom Frigo ako Sherlock Holmes), kde mohol drobné a v podstate nesúvisiace gagy pospájať do jedného kompaktného celku.
Hrdinom filmu je premietač v kine, ktorý zaspí počas projekcie, vstúpi na filmové plátno a jeho sny sa dostávajú do premietaného filmu. Vznikol tým neobyčajný a obrazovo mimoriadne invenčný film. Objavil sa uprostred Keatonovho najplodnejšieho a najlepšieho obdobia v rokoch 1921 až 1928.
Najhoršie nápady a pády
Keaton sa neskôr vzdal nezávislosti a podpísal zmluvu so štúdiom MGM, čo po rokoch označil za najhoršie rozhodnutie svojho života. Strata tvorivej slobody sa prelínala s nástupom zvukového filmu a hromadiacimi problémami v osobnom živote.
Prvá manželka na neho nasadila detektívov a po rozvode v roku 1932 ho obrala nielen o všetky peniaze, ale zakazovala mu stretávať sa s jeho dvoma synmi. Keaton prepadol alkoholu, čo viedlo k jeho druhej svadbe – počas nekonečnej pitky si vzal svoju ošetrovateľku, na čo sa potom vôbec nepamätal.
Finančne vykrvácal aj pri druhom rozvode, šťastie mal až do tretice s Eleanor Norrisovou, ktorá ho vyliečila z alkoholizmu a strávila s ním zvyšok života.
Celé Keatonovo telo bolo posiate jazvami, nejaká spomienka zostala skoro na každý film. Už od detstva vynikal schopnosťou neuveriteľných fyzických kúskov. Neváhal riskovať, v jednom filme, kde hral hlavnú úlohu, dokonca pri nebezpečnej scéne zaskočil za policajta, ktorý v nej mal spadnúť z motorky. Pri inej scéne ho prúd vody zrazil na koľajnice a Keaton si zlomil krčný stavec. Prišiel na to až o dvanásť rokov, keď si dal urobiť kompletný röntgen.
V našich zemepisných šírkach ktosi zjednotil väčšinu Keatonových filmov pod jednotnú hlavičku začínajúcim slovom Frigo, nasleduje popisný dovetok. Trochu schematické, ale aspoň prehľadné.
