Nie sú vrodené veci. Človek je len to, čo nadobudne, čo vníma a spozná. Všetko, celý prirodzený poriadok sveta a nášho poznania má svoj základ v zmysloch a zmyslovom vnímaní. Nie všetci však máme rovnaké predpoklady tieto veci aj naozaj vnímať. Aj takto sa dá zhrnúť filozofia francúzskeho predchodcu pozitivistov, empiristu, šľachtica a Rousseauovho priateľa Étienne Bonnota de Condillac.
Len zmysly
De Condillac sa v roku 1715 narodil do dobre situovanej rodiny vikomta z Mably. Dostalo sa mu najlepšieho možného vzdelania, chodil na parížsku Sorbonnu a v duchu tradície mladšieho zo synov bol nakoniec vysvätený za kňaza.
Stretol sa však aj s myšlienkami anglického empiristu Johna Locka či Isaaca Newtona. Tie hovorili, že na začiatku každého poznávania musí byť skúsenosť. Étienne sa tak dostal do rozporu s vtedy vo Francúzsku veľmi rozšírenými myšlienkami Descartesa, ale aj Leibniza či Spinozu.
Condillac spočiatku postoje známeho britského filozofa preberal. Neskôr sa však so svojím „učiteľom“ rozišiel. Kým idey sa u Locka tvoria dvomi spôsobmi - zmyslovým (sensations) a vnútorným vnímaním (reflections) - de Condillac neskôr tvrdil, že len prvý z týchto spôsobov funguje.
Myslel si preto, že všetky ľudské schopnosti aj poznanie pramenia výhradne zo zmyslového vnímania. Na rozdiel od predchádzajúcej filozofie mu však z toho vyšlo, že človek sa nemusí až tak výrazne líšiť od zvierat. Naopak, ľudia sú ako zvieratá, len oveľa komplexnejší, keďže majú viac potrieb.
Učiteľ princa
O Condillacovom osobnom živote sa veľa nevie. Pravdepodobne sa stretával s francúzskymi osvietencami, no vzhľadom na svoj pôvod ich otvorene nepodporoval.
V roku 1758 však odišiel do Parmy, kde sa počas deviatich rokov stal učiteľom obľúbeného vnuka Ľudovíta XV. Pre Ferdinanda Parmského napokon napísal šestnásťzväzkové dielo, ktoré slúžilo ako učebnica mladého šľachtica.
Už pri jeho výchove Condillac uplatnil postupy, ktoré z neho urobili predchodcu budúcich pozitivistov. Tvrdil, že človek nikdy nemôže urobiť chybu, ak bude používať presný jazyk (matematickej a logickej) analýzy a svet okolo seba bude pozorovať v snahe o dokonalé, ale obozretné pochopenie.
