. Prvýkrát vyšiel pred 55 rokmi a úspešne vychádza dodnes.
Lolita Tému nerovného vzťahu nájdete aj v iných textoch Nabokova, no dotiahol ju až v Lolite.
Román začal písať v roku 1947, zabral mu šesť rokov. Na prvé vydanie čakal ďalšie dva roky.
V Amerike kniha vyšla až po Francúzsku, do ruštiny text preložil sám autor v roku 1967.
Napísal dvadsať kníh, ale väčšina ľudí z nich pozná iba Lolitu. Jej autor mal pritom román už dva roky hotový, kým našiel prvého vydavateľa. Pre škandálny obsah ho štyria odmietli, odvážila sa až Olympia Press v Paríži. A v Amerike kniha prvýkrát vyšla až o tri roky neskôr. Lenže veľmi rýchlo sa to obrátilo a päťdesiatnik Nabokov sa stal známym spisovateľom, ktorý sa po zvyšok života mohol venovať iba písaniu.
On má 37, ona 12
„Lolitu mám špeciálne rád. Ona je slávna, nie ja,“ povedal v rozhovore pre britskú televíziu BBC v roku 1962. „Je to moja najkomplikovanejšia kniha – kniha hroziaca témou, ktorá je taká vzdialená od môjho vlastného emocionálneho života, čo mi však pri písaní poskytlo špeciálnu radosť. Nikdy na ňu nezabudnem. Bolo to ako skladať krásne puzzle.“
Čo vlastne z Lolity urobilo jednu z najkontroverznejších kníh celého 20. storočia? Príbeh lásky dospelého muža k mladučkej tínedžerke. Hlav?ný hrdina Humbert Humbert je Európan, ktorý príde do Ameriky prednášať o literatúre. Ubytuje sa u vdovy s 12–ročnou dcérou, do ktorej sa zamiluje na prvý pohľad. Svoju vášeň skrýva v denníku a aby bol pri dievčati čo najbližšie, vezme si jej matku. Tá sa to dozvie, no než to stihne komukoľvek povedať, zahynie pri autonehode. Hum?bert vyzdvihne Lolitu z letného tábora a začína sa hra na zvádzanie a skrývačku erotického vzťahu pred svetom s tragickým koncom.
Mohla by to byť detská pornografia, za akú sa zatvára, nebyť Nabokovovho literárneho majstrovstva. Hlavného hrdinu vykresľuje ako citlivého človeka, ktorý si uvedomuje, čo robí, ale jeho vášeň je jednoducho silnejšia a Lolitu ukazuje ako predčasne dospelé dieťa, ktoré sa pohráva s otčimom. Nie náhodou je román zaradený na čelné priečky väčšiny ankiet o najlepšiu knihu 20. storočia.
Popkultúrny symbol Samozrejme, takýto príbeh sa inak vníma dnes a v úplne inom svetle vyzeral v čase vzniku knihy. Päťdesiate roky neboli naj?vhodnejším časom na rúcanie tabu. S knihou mali veľký problém aj mnohí literárni kritici, aj niektorí spisovatelia. Vo svojej eseji napríklad Martin Amis píše, že Nabokov sa v celej svojej tvorbe venuje najmä krutosti a klamstvám a že „Lolita špeciálne, je štúdiou tyranie“.
Iný známy autor Graham Greene to videl opačne. Ku knihe sa dostal ako jeden z prvých čitateľov a okamžite vedel, že ide o majstrovské nadčasové dielo. Jej potenciál objavili aj filmári – o prvú verziu sa postaral Stanley Kubrick v roku 1962 a na scenári dokonca pracoval sám autor (čo mu vynieslo nomináciu na Oscara). Ešte známejší je film z roku 1997, v ktorom hlavného mužského hrdinu skvele stvárnil Jeremy Irons a jeho partnerku Dominique Swain.
Na rovnakú tému existujú aj muzikály (k jednému napísal hudbu aj John Barry, známy autor bondoviek) alebo opery. Narážky na Nabokovovu knihu v rôznych formách prechádzajú popkultúrou, jednu z nich napríklad nájdete aj v piesni skupiny The Police Dont Stand So Close To Me, a termín „lolita“ zľudovel pre mladé dievčatá s vyzývavým správaním ako ekvivalent slov „nymfička“.
