Od jej narodenia uplynulo 6. septembra 150 rokov.
Jane Addamsová Americká politička, bojovníčka za práva žien.
Založila Medzinárodnú ženskú ligu za mier a slobodu.
Rekordmanka v počte nominácií na Nobelovu cenu.
Ako druhá žena získala Nobelovu cenu mieru v roku 1931.
Zomrela po nevydarenej operácii 21. mája v roku 1935.
Koniec 18. storočia sa v amerických okrajových štvrtiach nevyznačoval prekypujúcim bohatstvom. Jane Addamsová túto biedu videla na vlastných očiach už ako sedemročná. Mohla za to vďačiť svojmu otcovi, úspešnému podnikateľovi a dlhoročnému priateľovi Abrahama Lincolna, ktorý ju nevychovával len ako mladú dámu v tradíciách 80. rokov 19. storočia.
Jane preto netúžila po zaužívanom životnom štýle, sobáši a materstve. Roky mladosti venovala štúdiám na prestížnych amerických univerzitách. Možno aj to bol jeden z dôvodov, pre ktorý jej otec zanechal celý majetok. A mladá Jane mohla cestovať a hľadať spôsob ako žiť suverénne a bez obmedzení.
Inšpirácia z Londýna Ten nakoniec našla na cestách v Európe, ktoré absolvovala po prerušení štúdií v Amerike. Dôvodom boli chronické bolesti chrbta, na ktoré chcela na starom kontinente zabudnúť.
Počas poznávania Londýna navštívila spoločne s priateľkou Ellen Starrovou okrajovú štvrť, kde natrafili na Tonynbee Hall. Pri poznávaní tohto zariadenia Jane zistila, čomu chce zasvätiť svoj život. Sociálna práca sa stala jej životným poslaním, ktorému sa venovala až do svojej smrti.
Podľa vzoru Tonynbee Hall založila v Chicagu Hull House, z ktorého sa neskôr vytvoril sociálny ústav, ktorý pomáhal prekonávať telesnú aj duševnú biedu prisťahovalcov. Počas druhého roka svojej existencie každý týždeň hostil vyše dvetisíc ľudí. Jane a Ellen to však nezastavilo a spoločne sa usilovali o ďalší rozvoj. Organizovali zbierky, starali sa o deti i chorých. Bojovali proti TBC i proti prostitúcii. Ako prvé osoby vôbec začali presviedčať mladé ženy zo zámožných rodín, aby pomáhali. Obe boli totiž zástankyne myšlienky, že keď je niekto vzdelaný a má prostriedky, mal by sa s nimi podeliť. Vďaka ich úsiliu vyrástlo v Spojených štátoch za desať rokov takmer dvetisíc takýchto zariadení. Chicago sa mohlo pýšiť hneď niekoľkými.
Neoblomná politička Addamsová počas svojho života nevystupovala len ako sociálna pracovníčka, angažovala sa aj politicky. Ako päťdesiatročná bojovala za volebné právo žien, pretože verila, že aj ženy by mali vyjadrovať svoje názory. Keď prvýkrát vystúpila v Haagu na slávnostnom otvorení budovy the Peace Palace, zastávala mier netušiac, že ani rok nepotrvá a jej ideály o svete bez vojny sa rozplynú.
Prvé roky vojny sa angažovala v medzinárodných organizáciách. Stala sa predsedníčkou Ženskej strany mieru, ktorá žiadala nové usporiadanie sveta i demokratizáciu zahraničnej politiky USA.
Založila Medzinárodnú ligu žien za mier a slobodu, ktorej bola dlhé roky prezidentkou. Ako prvá žena sa stala predsedníčkou Národnej konferencie charity a získala prvý čestný titul na Yale University.
Bez strachu a odhodlane vyjadrovala svoj názor. Aj preto sa verejne postavila proti vstupu Ameriky do vojny, za čo bola v tlači napadnutá a vylúčená z Dcér americkej revolúcie.
Vo svojom boji však pokračovala ďalej. Ženám a deťom zo zmiešaných manželstiev znepriatelených krajín napríklad posielala humanitárne zásielky. Svoje vojnové obdobie života zaznamenala aj v knihe Mier a chlieb v čase vojny, ktorou sa snažila presvedčiť spoločnosť, že práve ženy, ktoré stratili svojich synov a manželov vo vojne, sú schopné zabrániť novým vojnovým konfliktom.
91 nominácií Pre infarkt, ktorý ju postihol na konci 20. rokov, svoje zdravie už nikdy nezískala. V nemocnici dokonca prežila aj najdôležitejší deň svojho života – odovzdávanie Nobelovej ceny za mier. Napriek tomu, že bola od roku 1916 nominovaná v 91 prípadoch, cenu sa jej podarilo získať až v roku 1931.
So svetom sa Jane Addamsová rozlúčila o štyri roky neskôr na nádvorí svojho milovaného Hull Housu.
Dnes by bolo zbytočné hľadať jeho budovy v Chicagu. Väčšina bola totiž v 60. rokoch zbúraná kvôli priestoru pre Illinoiskú univerzitu. Meno Jane Addamsovej však zostalo pre Američanov pamätné. Vo svojom názve ho má nejedna americká škola.
