Leonidas okolo 540 pred n.l.– predpokladané narodenie Leonida
12.9.490 – perzský kráľ Dareios prehral bitku pri Maratóne
488 – 489 pred n.l. – stáva sa spartským kráľom
480 pred n.l. – Dareov syn Xerxes uskutočnil najväčšiu inváziu do Grécka
august 480 pred n.l. Leonidas s 300 najvernejšími umiera pri Termopylách
koniec septembra 480 pred n.l. – grécka armáda víťazí nad Peržanmi v námornej bitke pri Salamíne
O Leonidasovej mladosti veľa nevieme, narodil sa pravdepodobne okolo roku 540 pred n.l. a zrejme absolvoval tvrdú sedemročnú spartskú výchovu. Na trón nastúpil po nejasnej smrti nevlastného brata Kleoména v roku 488 alebo 489 pred n.l. Nevieme, akým bol kráľom až do okamihu bitky s Peržanmi o osem rokov neskôr.
Perzský kráľ Xerxes sa vtedy rozhodol odplatiť porážku svojho otca v bitke pri Maratóne spred desiatich rokov. Gréci si uvedomili, že je veľmi zle, zabudli na svoje spory, najmocnejšie mestá uzavreli dohodu o vojenskom spolku a na ich čelo sa postavila Leonidova Sparta.
Masakra presily Ako bývalo v tých časoch zvykom, obrátili sa na veštiareň v Delfách. Orákulum vydalo klasicky dvojznačnú veštbu o tom, že buď bude Sparta zničená, alebo ich kráľ v boji hrdinsky padne. Rozhodli sa preto, že rozhodujúca bitka sa odohrá v priesmyku pri Termopylách (Teplá brána).
Xerxes sa s armádou, ktorá mala asi 200-tisíc vojakov, úspešne presúval po krajine a mestá sa mu vzdávali jedno za druhým aj bez boja. Ťažko odhadnúť, či si bol perzský kráľ natoľko istý víťazstvom alebo podcenil nepriateľa, ale cesta cez osemkilometrovú úžinu dobrý nápad nebol. Údolie tvorilo dokonalý obranný val. Keď sa však Xerxes dozvedel, že na neho čaká asi len 7-tisíc vojakov, vyzval Helénov, aby zložili zbrane. Spartský kráľ Leonidas mu odkázal: „Poď si po ne!“ Peržan štyri dni čakal, či si to nerozmyslia a na piaty deň zaútočil. Jeho armáda ťažkoodencov však bola nepoužiteľná a Gréci zmasakrovali aj elitnú jednotku „nesmrteľných“.
Zrada a najvernejší Ako už bývalo v tých časom častým zvykom, Peržanom pomohla zrada. Istý Efialtés im prezradil tajnú cestu cez pohorie Kallidromos nad Termopylami a mohli tak udrieť Grékom do tyla. Keď sa o tom Leonidas dozvedel, poslal preč všetku armádu a ostal bojovať s tristo najvernejšími vojakmi. Spolu s nimi zotrvalo aj sedemsto vojakov z mesta Thespia. Hoci vedeli, že proti obrovskej prevahe nemajú najmenšiu šancu, bojovali do posledného muža.
Xerxes dal na výstrahu odťať nebohému Leonidovi hlavu a napichnúť ju na kôl, ale to podstatné zmeniť nemohol. Bitka pri Termopylách bola pre neho svojím spôsobom prehrou. Síce sa dostal do Atén, tie však boli prázdne a následne v námornej bitke pri Salamíne mu Gréci odplatili smrť svojich najväčších bojovníkov.
Básnik Simonides na ich počesť vytvoril jeden z najslávnejších epitafov, ktorý bol vyrytý na mieste ich posledného odpočinku. „Postoj pútnik a zvestuj Lakedemóňanom (Sparťanom), že my tu mŕtvi ležíme, ako zákony kázali nám.“ Vyšší mravný princíp, skrytý v tomto odkaze, patrí k tomu najväčšiemu, čo nám grécka civilizácia zanechala. Kresťanský učenec Origenes túto smrť dokonca prirovnával k ukrižovaniu Krista.
Od roku 1955 môže „pútnik“ opäť postáť a zamyslieť sa nad tým, aký by býval svet, ak by sa Helénom nepodarilo nad Peržanmi zvíťaziť. Grécko vybudovalo v moderných časoch pri Termopylách pamätník so sochou Leonida. Režisér Zack Snyder v roku 2007 zvečnil jeho príbeh v komiksovom veľkofilme 300, ale ako už býva v prípade Hollywoodu zvykom, bol to viac komiks ako historický film.
