teľom bol aj spisovateľ a evanjelický kňaz Daniel Sinapius-Horčička, ktorý sa narodil pred 370 rokmi, 3. augusta 1640.
Daniel Sinapius-Horčička Narodil sa 3.augusta 1640 v Sučanoch.
Bol obratným básnikom a zbehlým prekladateľom.
Dielo Nový trh latinsko-slovenský vyšlo v roku 1678.
Zomrel 27. januára 1688 v Levoči.
Reformačná, ale čiastočne aj protireformačná náboženská literatúra vydávaná na území Horného Uhorska vychádzala okrem dobovej latinskej normy aj v starej češtine. Obzvlášť evanjelickí autori sa však postupne snažili do svojho literárneho jazyka posúvať namiesto neznámych slovníkových výrazov aj domáce slová. Horčička bol jedným z nich.
Napriek tomu, že veľa úsilia venoval latinskej tvorbe, bol to on, kto začal vo väčšej miere presadzovať slovenský jazyk a vyčítať nedostatok vlastenectva. V jeho prípade to bol dokonca zámer, pretože prostredníctvom starobylých reálií sa snažil poučovať slovenskú mládež. Ako kazateľ a pedagóg vlastne ani nemal na výber. Azda videl, že slovenčina sa rozširuje aj do ďalších oblastí spoločenského života a častejšie sa používa aj na vyjadrenie vyšších cieľov - umeleckých, rečníckych a úradných prejavov.
Barokový svetobežník „Kdo v záhalce živút trávi, ten se rád ve zlosti baví,“ napísal raz Horčička do svojej zbierky prísloví. A podľa toho sa ako klasický svetobežník svojich čias riadil. Po štúdiách v Žiline sa premiestnil na známu univerzitu do Wittenbergu. Takto vyzbrojený sa pustil do svojho behu na dlhú trať, ešte netušiac, že sa nedožije ani päťdesiatich rokov. Najprv pôsobil ako rektor školy v Jelšave a evanjelický kazateľ v Radvani. Zrejme bol až priveľmi odvážnym a tak po desiatich rokoch zdanlivého pokoja musel do poľského vyhnanstva. Po návrate do Levoče, kde pôsobil ako korektor slovenských kníh v Brewerovej tlačiarni, už mal za sebou rozsiahle a pestré dielo.
V mladosti sa venoval príležitostnej poézii a predovšetkým českým gratulačným a kondolenčným básňam. Niekoľko dobovo rozšírených modlitbičiek spracoval v roku 1684, keď nimi významne zasiahol do štruktúry Tranovského spevníka Cithara sanctorum.
Sinapius tu prejavil silnú barokovú emocionalitu. Vychádzala zrejme z jeho osobných smútkov, no zvukomalebnou hrou s jazykom ukázal aj svoj výrazný talent. Pružnosť zase dokumentoval napísaním troch mravoučných divadelných hier pre študentov v Nowom Bojanówe.
Nový trh prísloví Horčičkova fascinácia pedagogickým pôsobením vyvrcholila v jeho najvýznamnejšej práci nazvanej Nový trh latinsko-slovenský. Svetský kompilát sentencií, prísloví, porekadiel, povrávok a pranostík vydal preto, aby poučil svojich súčasníkov rôznymi odpozorovanými životnými situáciami.
Autor tu preložil alebo parafrázoval približne tisícdvesto latinských, slovenských, poľských, nemeckých aj českých fragmentov, pričom bez toho, aby jednotlivé motívy opakoval, pridal aj niektoré vlastné. Zhruba sedemdesiat rokov pred publikovaním Gavlovičovej Valaskej školy bola jeho kniha zjavením.
„Latinsko-slovenské príslovia, ktoré boli hádam bezpečne ukryté v svätyni Vesty, teraz vydávam na verejné svetlo a obetujem vášmu menu a úžitku, vedený vďačnou oddanosťou. Nestojí za námahu, aby som uvádzal dôvody činu,“ napísal Horčička v latinskom predhovore k tejto zbierke, ktorým obraňuje slovanský a slovenský národ a jazyk. Treba pripomenúť, že aj jemu tieto podobne znejúce pojmy splývali.
Niektoré príslovia Chceš-li štestí v práci míti, hlediž od Boha začíti.
Lenivá ruka hotová brichu muka.
Žáden bez práce nejí koláče.
Spanie žebrácke kochanie.
Jakový človek, taková reč.
Kolik hlav, tolik klobukú.
Co hlava, to rozum.
Kdo komu jamu kopá, sám do ní upadá.
Paňská prosba za rozkázaní stojí.
Suchý marec, mokrý máj, bude humno jako háj.
