túra. Narodil sa pred 105 rokmi.
„Len v exile si človek uvedomí, že celý svet nebol nikdy ničím iným len exilom,“ píše v prvej časti svojej autobiografie Elias Canetti, ktorý sa narodil do rodiny židovského obchodníka v bulharskom prístave Ruse. Canettiho detstvo bolo neustálym sťahovaním sa.
Najskôr do Anglicka, kde jeho otec náhle zomrel, neskôr do Lausanne a Zürichu, kde chodil do strednej školy, a nakoniec do Viedne, ktorá pre neho predstavovala hlavné mesto duchovného sveta.
Veľa jazykov
Keď v roku 1912 umrel Canettiho otec, bola to práve Viedeň, kam sa jeho matka so synmi presťahovala a kde ho dosť drastickou metódou naučila po nemecky. Canetti už v tom čase hovoril ladinom - jazykom sefardských Židov, po bulharsky, anglicky a francúzsky.
Znalosť množstva jazykov je určite jedným zo spôsobov, ako sa neobmedziť na jedinú identitu. Canettiho, ktorý vyrástol v dunajskom prístave, kde sa denne ozývalo aj sedem rečí, jazyk ako taký fascinoval.
Ako budúci spisovateľ a esejista však potreboval nájsť ten jeden, pravý nemecký jazyk, v ktorom by bol schopný myslieť a žiť. Nie náhodou sa prvá časť jeho autobiografie volá Zachránený jazyk.
V roku 1924 sa Canetti vrátil do Viedne, aby matke splnil želanie a vyštudoval niečo „konkrétne“, v jeho prípade chémiu.
Na prednášky na univerzite však chodil bez evidentného záujmu.
Oveľa viac času trávil v spoločnosti ľavicovo orientovaných intelektuálov a na prednáškach a čítaniach novinára, esejistu a satirika Karla Krausa. Krausov vplyv na mladého Canettiho bol nesmierny.
Druhú časť svojho životopisu pomenoval Pochodeň v uchu, čím priamo odkázal na noviny, ktoré Kraus písal a vydával Pochodeň (Die Fackel), ako aj na skutočnosť, že čas strávený vo Viedni ho naučil najmä počúvať, vnímať a hodnotiť myšlienky iných.
Masy ľudí
V tomto období sa začal venovať štúdiu psychológie ľudí zoskupených v masách.
Čiastočne ho k tejto téme priviedli protesty z júla 1927, ktoré vyvrcholili spálením viedenského justičného paláca, a čiastočne štúdium textov Gustava le Bona a Sigmunda Freu?da, ktoré nepovažoval za dostatočné.
Nakoniec svoju najznámejšiu a najkontroverznejšiu knihu Masy a moc Canetti dokončil až v šesťdesiatych rokoch.
Leto roku 1928 strávil spisovateľ v Berlíne, kde pracoval v známom vydavateľstve Malik Verlag špecializujúcom sa na literárnu a politickú avantgardu. Práve vďaka svojej práci sa zoznámil s Bertoltom Brechtom, Robertom Musilom či maliarom Georgom Groszom, ktorí ovplyvnili jeho literárne smerovanie a ponúkli materiál na prvý román s názvom Zaslepenie.
Po anexii Rakúska nacistickým Nemeckom Canetti ako mnoho iných rakúskych Židov emigroval do Londýna. Krajina, ktorej jazyk mu poskytol domov, ničila Európu.
Canetti však nemeckej kultúre zostal verný napriek tomu, že kvôli nej bol v Anglicku, kde strávil v tom čase takmer polovicu života, navždy cudzincom.
Postupne sa stal súčasťou britských literárnych a umeleckých kruhov a na rozdiel od iných emigrantov zostal v Anglicku aj po vojne.
Posledný projekt
Aj Londýn však opustil, keď sa s druhou manželkou presťahoval do Zürichu.
Venoval sa najmä písaniu svojho životopisu a potom, čo v roku 1981 dostal Nobelovu cenu za literatúru, prestal poskytovať rozhovory a pracoval na svojom poslednom, hoci nedokončenom projekte.
Canettiho autobiografia však nie je len príbehom jeho života, je aj pohľadom na myšlienkový svet európskych intelektuálov a hlavne je portrétom jednej veľkej epochy.
Autor: Aňa Ostrihoňová
