Na pódiu sa vďaka rodičom, kabaretným zabávačom z juhoanglického Southsea, objavil už vo veku dvoch týždňov. V detstve aj puberte už miloval umenie - rád fotografoval, hral na bicie, ba dokonca prešiel až dvoma tanečnými školami. Peter Sellers, azda najznámejší britský povojnový herec, zomrel pred tridsiatimi rokmi.
Peter Sellers Narodil sa 8. septembra 1925 v Southsea.
Prvý film zo série Ružového pantera natočil v roku 1963.
V priebehu 60. rokov prepadol depresiám.
Oplýval neobyčajným hudobným sluchom.
Zomrel 24. júla 1980 v Londýne.
Samorast. Viac ako všetci režiséri a scenáristi ho k úspechu nasmerovali jeho vlastný naturel i talent. Nesmrteľným sa stal vďaka dvom prednostiam: vernej imitácii a dobrej schopnosti pozorovať svet okolo seba. Okrem konkrétnych osôb dokázal napodobniť vari dvadsať rôznych dialektov angličtiny a tak sa spočiatku predvádzal predovšetkým v rozhlase.
Aby sa tam dostal, musel však použiť lesť. Vraj donekonečna vytáčal telefónne číslo rozhlasovej sekcie BBC a hlasmi uznávaných hercov sa prihováral za angažovanie istého talentovaného Sellersa. Podarilo sa mu to a tak koncom 40. rokov sa mohol jašiť a mať za to aj zaplatené.
Moderný humor Na začiatku bol legendárny program The Goon Show. Sellers ho pripravoval s ďalšími okúzľujúcimi bláznami, Spikom Milliganom a Herrym Secombom, ktorých spoznal ešte počas vojny v Royal Airforce.
Tento rozhlasový formát, voľne preložiteľný ako „Šou chmuľov“, im ponúkol priestor na vytváranie zvláštnych charakterov s bizarnými menami. Pre milióny Britov, po večeroch prilepených k prijímači, spôsobil malú revolúciu a stal sa zdrojom moderného britského humoru.
Ambiciózny Sellers posmelený rozhlasovým úspechom sa rozhodol zamerať aj na filmového diváka. V komédiách predvádzal rôzne veci: raz režíroval, inokedy napísal scenár, aby potom odohral šesť postáv naraz. Skutočný umelecký úspech sa mu však vyhýbal.
Až keď stretol Stanleyho Kubricka, podobného puntičkára ako bol on sám, zistil, že by mohol urobiť dieru do sveta. Po dramatizácii Nabokovovej Lolity nakrútli filmovú klasiku Doktor Divnoláska alebo Ako som sa naučil nerobiť si starosti a mať rád bombu. Znamenitá trojrola vojenského kapitána, prezidenta USA a šialeného nemeckého vedca katapultovala Sellersa do prvoligovej hereckej spoločnosti.
Svetový úspech Písal sa rok 1963. Práve vtedy dostal Sellers ponuku, aby v krimikomédii Ružový panter narýchlo zastúpil Petra Ustinova. Sellers nezaváhal a v lietadle do Talianska, kde sa film točil, vymyslel postave francúzskeho detektíva Jacquesa Clouseaua – fúziky, bledý baloniak a klobúk. Po premietaní filmu sa potvrdilo to, čo kdekto tušil už pri natáčaní - jeho vedľajšia postava dokonale zatienila Davida Nivena a Claudiu Cardinale v hlavných rolách.
Hneď tri mesiace po tom, teraz už cielene, vznikla komédia Komisár Clouseau na stope, ktorou sa začala pätnásťročná spolupráca Sellersa s režisérom Edwardsom.
Obaja zistili, že tajomstvo ich úspechu bude fungovať dovtedy, pokiaľ bude Clouseau, zahľadený do svojich filmových vzorov, vytvárať dojem skúseného rutinéra, ktorý však všetko pokazí. Séria Ružového pantera rozdelila divákov (aj československých) na dva tábory. Jeden zástup Sellersa uctieval, no ten druhý nenachádzal na jeho detinských skečoch nič výnimočné. Akokoľvek, v 70. rokoch vznikli tri čoraz slabšie pokračovania.
Šialenec Vtedy už Sellers prechádzal búrlivým osobným životom, drogovými excesmi, povesťou absolútne nedôveryhodného partnera a nevyspytateľného šialenca. Traduje sa, že nedokázal vyčkávať na ponuky a tak sám inicioval mnoho projektov s túžbou po absolútnej prevahe nad režisérmi a hereckými partnermi. Pri všetkých možných prešľapoch sa mu však podarilo natočiť aj hodnotné filmy.
V roku 1979, netušiac, že do konca života mu zostáva už len pár mesiacov, sa vyčerpaný a s vizážou sedemdesiatnika pôsobiaci herec pustil do filmovej realizácii knihy Bol som pri tom. V príbehu jednoduchého záhradníka, ktorý po prvýkrát vstupuje za hranice domu a do sveta poznaného len z televízie, Sellers ukázal filmovému priemyslu aj svoju skrytú tvár – minimalistický prejav a vysoký, akoby udivený hlas. V poradí ôsmy infarkt mu však viac nedovolil.
