Nemecký astronóm zomrel 10. júla 1910, pred sto rokmi.
Objav Neptúna Planétu zrejme pozoroval už Galileo Galilei v 17. storočí.
Možno ju videli aj Jérôme Lalande a Herschelov syn John.
Dráhu planéty vyrátali Le Verrier a objavil ju Gottfried Galle.
Galileo Galilei, azda prvý vedec dnešného typu, bol génius. Nie vždy však vedel o objavoch, ktoré urobil: občas sa mu stalo, že netušil, čo všetko vidí. Vďaka ďalekohľadu - vynálezu, ktorý zmenil podobu astronómie aj sveta – však spoznával telesá, o ktorých nik ani netušil. A ak aj tušil, nezaznamenal ich.
Galilei si podobne ako Leonardo da Vinci písal podrobné poznámky. Otec modernej vedy si tak v roku 1613 zapísal pozorovanie z 28. decembra roku predtým. Rovnako ako o mesiac nato si neďaleko Jupitera všimol drobné žiariace teleso. No myslel si, že ide o nejakú, aj keď trochu zvláštnu modrú hviezdu. Objavu sa podrobnejšie venoval iba chvíľu, lebo ho začali fascinovať iné veci. Mohol tak byť prvým, kto ľudstvu ukázal zatiaľ poslednú planétu slnečnej sústavy. Neptún.
Urazený Francúz a mladý Nemec Objav veľkej modrej planéty má za sebou dlhý príbeh. Zrejme si ju všimli viacerí astronómovia, no nik ju nepovažoval za planétu. Skôr za nejakú relatívne blízku hviezdu, ktorá je síce čímsi zvláštna, no nie úplne zaujímavá. Zaujímavejším sa javil skôr Urán, životný úspech Williama Herschela. Systematické pozorovanie od konca 18. storočia pritom ukázalo, že táto planéta vykazuje isté odchýlky vo svojej dráhe. Tie sa dali vysvetliť prítomnosťou ďalšieho telesa kdesi za Uránom, telesa, ktoré by naň gravitačne vplývalo.
Vďaka týmto odchýlkam a šikovnej znalosti matematiky dokázal v 19. storočí francúzsky matematik a astronóm Urbain Le Verrier vyrátať dráhu objektu, ktorý by toto správanie spôsoboval. Medzičasom talentovaný mladík Johann Gottfried Galle pracoval na svojej dizertačnej práci, ktorá sa zaoberala pohybom hviezd. Túto prácu spolu s venovaním poslal nemecký astronóm v roku 1845 Le Verrierovi.
Francúz nakoniec odpovedal a urobil čosi v tých časoch nevídané: mladému vedcovi zaslal svoje výpočty (medzičasom na podobných kalkuláciách pracoval aj anglický astronóm John Couch Adams). Dôvodom však mohol byť aj fakt, že Verrierovi francúzski astronómovia príliš neverili a nechceli sa zaoberať jeho hypotézami. Zaslanie polohy budúcej planéty tak mohol byť akýsi trucpodnik: aj keď berlínske observatórium všetci považovali za prestížnu inštitúciu.
List údajne dorazil 23. septembra 1846 a Galle okamžite namieril ďalekohľad navrhnutým smerom. Netrvalo dlho a ešte v tú noc si na nočnej oblohe všimol predpovedaný objekt. Tradícia hovorí, že Gallemu spolu s jeho asistentom (a študentom) Heinrichom Louisom d'Arrestom stačila iba hodina. Neptún sa totiž nachádzal iba kúsok od miesta, kde ho Francúz predpovedal.
Mohol by tam existovať život? Zelenomodrý plynný obor dostal meno po rímskom bohu morí. Je oveľa väčší a hmotnejší ako Zem, no zďaleka nie až tak ako Jupiter. So Zemou planétu však spája ešte jedna vec: podobne ako na našej planéte aj na Neptúne sa striedajú ročné obdobia. Potvrdil to Hubblov vesmírny ďalekohľad. So Saturnom, a dnes vieme, že aj s Jupiterom, ho zasa spája existencia prstencov.
Zaujímavý je aj Neptúnov najväčší mesiac: Triton. Len tento rok vedci zistili, že toto kozmické teleso je pozostatkom obrovskej vesmírnej katastrofy.
Neptún, ktorý sa kedysi dávno nachádzal k Slnku bližšie ako dnes, sa zrejme stretol s planétou väčšou, ako je naša Zem. Pohltil ju a zvyškom po tejto kolízii je mesiac, ktorý Neptún neznámej planéte ukradol. Triton plný ľadu, ktorý pod povrchom možno ukrýva oceán a v skôr vedecko-fantastických predstavách niektorých bádateľov možno aj život, tak teraz obieha v opačnom smere, ako sa točí jeho zatiaľ domovská planéta.
