Emil Hácha
Narodil sa 12. júla 1872 v Trhových Svinách.
Od 30. novembra 1938 bol prezidentom ČeskoSlovenskej republiky, od 15. marca 1939 Protektorátu Čechy a Morava.
Zomrel 27. júna 1945.
Trinásteho mája 1945 priviezli do väzenskej nemocnice na Pankráci špeciálneho pacienta. Duševnou labilitou trpel od marca 1939, svoju funkciu nevykonával od januára 1943. V čase svojho zatknutia už ani nevnímal, čo sa dialo naokolo. Jeho arterioskleróza vrcholila a po dvoch týždňoch na lôžku zomrel. Pohreb sa konal za prísnych bezpečnostných opatrení o tri dni neskôr.
Meno Emil Hácha nemohlo byť na príkaz ministerstva vnútra na náhrobnom kameni vyryté. Bol to prezident pomníchovskej republiky a Protektorátu Čechy a Morava.
Masaryk by neveril Keby ste prvému československému prezidentovi Tomášovi G. Masarykovi povedali, že „háchovčinu“ mnohí Česi považujú za symbol kolaborácie, začudoval by sa.
Emil Hácha totiž pomáhal budovať jeho štát. Bývalý radca Najvyššieho správneho súdneho dvora vo Viedni sa po vzniku Československa stal členom Najvyššieho správneho súdu.
Keď v roku 1925 zomrel Ferdinand Pantůčka, na uvoľnené miesto prezidenta súdu vymenoval Masaryk Háchu. Vybral si právnika, čo písal pre odborné časopisy, experta na anglosaské právo aj anglickú literatúru, ktorý s bratom preložil román Jeroma Klapku Jeroma Traja muži v člne. Ďalej sa už Háchov život odvíjal ako osud republiky. V roku, keď prijala mníchovský diktát, stratil manželku. Hlboko veriaci katolík a tradicionalista niesol ťažko aj dcérin rozvod.
Šesťdesiatšesťročný muž sa však rozhodol, že pre oklieštenú republiku ešte čosi urobí. V roku 1938 ho ako nezávislú osobnosť zvolili za prezidenta Československa. Dúfal, že situáciu má pod kontrolou. Nemal.
Už jeho zvolenie zapadlo do Hitlerovho scenára. Slovenský historik Ľubomír Lipták píše, že ľudácka vláda v Bratislave dosiahla odvolanie českých úradníkov, četníkov a profesorov výmenou za podporu českej pravice pri zavádzaní diktatúry, odhlasovaní zmocňovacieho zákona a podporu Háchovej kandidátky.
Asistoval aj pri nevydarenom pokuse zvrátiť slovenský separatizmus četníckym obsadením Slovenska a zosadením vlády Jozefa Tisa v noci z 9. na 10. marca 1939.
Chcel zachrániť Prahu Keď Emila Háchu v noci na 15. marca prijímal Adolf Hitler, Tiso mal už rozhovor s nacistickým vodcom za sebou a slovenský štát bol vyhlásený.
Hácha išiel do Berlína riešiť „slovenskú otázku“, namiesto toho dostal na výber: Buď podpíše, že Čechy a Moravu zveruje „pod ochranu ríše“ alebo nacisti zbombardujú Prahu. Po niekoľkých telefonátoch do Prahy, momentoch vzdoru a srdcových záchvatoch podpísal.
Neskôr sa ako protektorátny prezident deklaratívne hlásil k ríši, aby loboval proti germanizácii, za prepustenie vlastencov a spolupracoval s exilovou vládou Edvarda Beneša.
Jeho trápenie sa skončilo tam, kde vrcholilo trápenie Čechov. Po atentáte na ríšskeho pro?tektora Reinharda Heydricha a následných masových popravách sa Hácha zrútil.
Keď sa skončila vojna a obnovilo sa Československo, bol už dva roky nepríčetný.
