Ako skoro všetko, čo prežilo v ruskom, teda ešte sovietskom letectve, vzniklo aj letisko Šeremetevo pre potreby armády. Na vojenské účely vyvíjali sovietski vedci bombardéry aj stíhačky, ktoré len po malých zmenách slúžili a dodnes slúžia na prepravu civilistov.
Aj najslávnejšie letisko v Ruskej federácii začínalo ako „vojenský aerodróm“. V skutočnosti ho stavali ako hlavné vojenské letisko sovietskej armády. 1. septembra v roku 1953 rozhodla rada ministrov ZSSR, že stavať sa začne v okolí osady Čšinkovo a obce Šeremetevsko (podľa starého ruského šľachtického rodu).
Veci sa dali do pohybu v pomerne svižnom tempe. Za dvadsaťštyri dní od zverejnenia rozhodnutia prišli do železničnej stanice Lobnja – najbližšej k zamýšľanému miestu stavby – prví sovietski vojaci.
Kapitalisti rátajú peniaze
Nebol to žiadny med. Prví vojenskí robotníci sa brodili po kolená v bahne, žili v nezateplených stanoch a jedli veľmi skromnú stravu. Pracovalo sa vo dne v noci. V priebehu prvého roku sa podarilo vybudovať obytné domy pre budúcich zamestnancov, priviesť na stavbu koľaje, dokončiť prechodnú betonáreň, vyrúbať obrovské množstvo stromov. To najdôležitejšie – letová dráha – sa začala stavať až v roku 1954.
Bola dlhá 3500 metrov, široká 80 metrov. Dňa 7. októbra v roku 1957 po prvý raz na betónový pás pristáli lietadlá. A bolo ich hneď 18, navyše to boli medzikontinentálne strategické bombardéry TU-95, ktoré sa zúčastnili leteckej časti vojenskej prehliadky na počesť 40. výročia Veľkej októbrovej socialistickej revolúcie alebo boľševického prevratu.
Vojenská história letiska Šeremetevskij skončila 30. júla 1959. Zásluhu na tom má sovietsky vodca Nikita Chruščov. Práve vtedy na betónovej dráhe pristálo lietadlo TU-104 s generálnym tajomníkom Komunistickej strany ZSSR.
Vracal sa z Londýna. Letisko Heathrow ho uchvátilo. „Tam nemajú také poriadky, že by každý vysoký predstaviteľ mal svoje lietadlo ako u nás,“ podotkol. „Oni tí kapitalisti vedia dobre rátať peniaze. Vedúci „činitelia“ lietajú normálnymi dopravnými linkami, len sedia v lepšej triede, a nikomu to neprekáža. Mali by sme o tom aj my premýšľať,“ meditoval Chruščov.
Potom predniesol: „Tak nech toto letisko prerobia a vojaci nech sa presťahujú inde.“
Ako povedal, tak sa i stalo. Onedlho, 2. júna 1960 bol slávnostne uvedený do prevádzky celý areál, predovšetkým hala s plochou 1850 štvorcových metrov, s mramorovými schodmi a s veľkolepou prehliadkou na streche. I meno malo byť viac internacionálne, a tak zvolili variant Šeremetevo.
Strácajú batožiny
Ešte než boli všetky stavby dokončené, už sa na pôvodnej vojenskej základni objavili „civilisti“. V auguste v roku 1959 tu pristálo civilné lietadlo a vystúpili z neho cestujúci z Leningradu.
I dnes väčšina cestujúcich vystupujúcich na Šeremeteve cíti isté chvenie v žalúdku. Moskovské medzinárodné letisko sa totiž preslávilo veľkým počtom stratených batožín (v tejto veci mu konkuruje hádam len letisko v afganskom Kábule) a nevraživosťou personálu.
Istá neútulnosť a sovietske veľké rozmery, ktoré budili skôr strach pred autoritami a mocnosťami, sa však pomaly vytrácajú. Od roku 2007 funguje nový terminál, podľa svetového trendu bezbariérový. Prejde ním 1500 cestujúcich za hodinu.
O rok neskôr bola dokončená nová dráha, na ktorej môžu pristávať moderné lietadlá Airbus-380 i Boeing 787 Dreamliner.
Nevraživí úradníci sú jedným z posledných prežitkov, ktoré pripomínajú sovietsku históriu moskovského lietadla.
Autor: Agentúra Epicentrum
