Prírodné javy vždy vzbudzovali v ľuďoch emócie. Zvlášť tie, ktoré si nevedeli vysvetliť inak než vplyvom vyššej moci. Grécky filozof Táles ako prvý predpovedal zatmenie Slnka pred takmer 2600 rokmi 25. mája 585 pred Kristom.
Zatmenie
Najdlhšie zatmenie v tomto storočí bolo 15. januára 2010 – maximálna dĺžka nad Indickým oceánom trvala 11 minút a osem sekúnd.
Úplné zatmenie Slnka pozorovateľné zo severnej časti Slovenska bude až v budúcom storočí 7. októbra 2135, potrvá 3 minúty a 18 sekúnd.
Bratislava si bude musieť počkať na zatmenie až do 16. mája 2227, bude trvať len 30 sekúnd.
Keď sa Slnko, Mesiac a Zem dostanú do jednej priamky, zmení sa žltý kotúč na čierny a zjaví sa dovtedy neviditeľná koróna. Zatmenie sa prejavuje nielen prekrytím Slnka, ale aj tým, že sa dá pozorovať len na vymedzenom pruhu krajiny. Iba tí, čo sa nachádzajú v páse totality, ho vidia ako úplne.
Pozorovateľ, ktorý nie je v jeho centre, tak môže nadobudnúť dojem, že „bohovia“ sa zamerali na konkrétny cieľ. A to mohlo vzbudzovať strach.
Prvá určená bitka V šiestom storočí pred naším letopočtom sa začal medzi Médskou ríšou a Lýdiou v Anatólii (dnešné Turecko) územný spor vyvolaný údajnou vraždou syna médskeho kráľa. Grécky historik Herodotos vo svojich Dejinách píše: „Vojnu viedli s rovnakým šťastím; v šiestom roku sa pri jednej zrážke stalo, že uprostred boja sa náhle deň zmenil na noc.
Túto zmenu dňa predpovedal Táles Milétsky a stanovil práve pre ten rok, v ktorom sa táto zmena skutočne aj stala. Keď Lýdovia a Médi uvideli, že nastala noc namiesto dňa, prestali bojovať a obe strany radšej rýchlo uzavreli mier.“
Astronómovia potvrdili, že 28. mája v roku 585 bolo skutočne zatmenie, ktoré sa vo večerných hodinách dalo pozorovať na území Anatólie.
Bitka pri rieke Hylos sa tak stala najstaršou vojenskou akciou, ktorú dokážeme presne určiť v čase.
Zatmenie ako medzník Slnko a jeho pohyb je vôbec významným pomocníkom pri poznávaní dejín. Aj najslávnejšiu nórsku bitku pri Striklestade, ktorá znamená zásadný medzník v šírení kresťanstva v tejto krajine, sprevádzalo zrejme zatmenie Slnka. Bitka, pri ktorej zahynul kráľ Olaf Haraldsson, sa však mala uskutočniť podľa tradície 29. júla 1030, kým zatmenie Slnka na tomto mieste bolo až o mesiac neskôr 31. augusta.
Prekrytie slnečného kotúča Mesiacom by mohlo zohrať významnú úlohu aj pri datovaní najdôležitejšej udalosti kresťanstva. V evanjeliách sa spomína, že počas ukrižovania Ježiša nastala na celej Zemi noc.
V čase, čo pripadá na jeho popravu, sa na židovskom území dali pozorovať štyri zatmenia. Žiadne z nich však svojou dĺžkou nezodpovedá opisom udalostí z Nového zákona, a preto dodnes nie je tento spor uzavretý.
Navyše do úvahy ešte pripadá aj možné zatmenie Mesiaca z 3. apríla roku 33.
Divadlo prírody Aj keď sa prvá doložená predpoveď pripisuje Tálesovi, staroveké národy zrejme mali poznatky o opakovaných výskytoch zatmenia. S takýmto predpokladom zvykne pracovať aj historická fikcia. Na jej začiatku stojí poľský spisovateľ Bołeslav Prus, ktorý v románe Faraón použil zatmenie slnka ako nástroj, ktorým egyptskí kňazi porazili snahu mladého faraóna obmedziť ich moc.
V súčasnosti už zatmenia Slnka berieme len ako veľkolepé prírodné divadlo a nie posolstvo bohov. Vďaka technológiám máme možnosť „byť pri tom“, nech sa koná kdekoľvek na svete. Napriek tomu, že sa ich pozorovania čiastočne skomercio?nalizovali, stále ostávajú silným zážitkom podobným tomu, ako ho prežívali ľudia dávnych čias.
