tik.
Kult Slnka, stavba pyramíd, svadby medzi bratom a sestrou v kráľovských rodinách, umenie hieroglyfického písma a mumifikácia medzi vyspelými americkými civilizáciami. To mohlo byť dedičstvom Egypta alebo Stredomoria. A táto vyspelá kultúra sa podľa Thora Heyerdahla rozširovala po celom svete.
Sila rákosia
Záhadu návštev starých kultúr malo odhaliť rákosie. Takéto plavidlo je známe v Severnej i Južnej Amerike a ilustrácie člnov z rákosia svedčia o tom, že ich poznali už v Mezopotámii či Egypte.
V roku 1969 vyrazil nórsky dobrodruh Heyerdahl na papyrusovom člne nazvanom po egyptskom bohu Slnka „Ra“. Čln s africkým dizajnom postavili muži z kmeňa Buduma v okolí jazera Čad. Čln stroskotal, no od pobrežia Karibiku ho delilo len 540 míľ.
Heyerdhal sa však nevzdal a do Maroka zavolal štyroch aymarských indiánskych remeselníkov z okolia jazera Titicaca, aby postavili nový čln, nazvaný Ra II.
Dvanásťtonový čln vyplával z marockého prístavu Safí naprieč Atlantickým oceánom.
Genetika je proti
O starých námorných trasách začal nórsky dobrodruh uvažovať už na svadobnej ceste. Všimol si, že polynézski obyvatelia sa podobajú na ľudí z južnej Ázie i na domorodcov v Južnej Amerike.
Svoje teórie prvýkrát publikoval v roku 1941. O šesť rokov neskôr sa tento kontakt rozhodol preukázať pri slávnej expedícii Kon – Tiki. Novú doktrínu antropológov, podľa ktorej sú príbuzné kultúrne prvky vo svete výsledkom univerzálneho fungovania ľudskej mysle a vyspelé kultúry tak mohli vzniknúť nezávisle od seba, spochybňoval.
Napriek tomu, že genetika nikdy nepotvrdila príbuznosť Polynézanov a obyvateľov Južnej Ameriky, Heyerdahlove pseudovedecké teórie dokázali, že moderná veda podcenila historické technológie. A že naši predkovia vôbec neboli hlúpi.
Autor: Katarína Tesárová
