obchodní cestujúci osviežiť. V sobotu uplynie 105 rokov, odkedy Las Vegas založili ako mesto.
Las Vegas
Má 558-tisíc obyvateľov.
Najväčšími atrakciami sú kasína a hotely, najslávnejšie na Las Vegas Boulevard.
Má takmer 200-tisíc hracích automatov a vyše 120 kasín.
Každoročne navštívi mesto okolo 40-miliónov turistov.
V Las Vegas je okolo 125-tisíc hotelových izieb a denne sa tam uskutoční 315 svadieb.
Dejiny mesta Las Vegas sú históriou vody. Púštna metropola za ňu vďačí artézskym studniam, ktoré zavlažujú rozsiahle zelené lúky. Objavil ich v prvej polovici 19. storočia americký prieskumník Jedediah Smith. Vyznačil aj nové mapy, ktoré sa podarilo ukoristiť mexickým úradom. Tie sa totiž snažili nájsť novú obchodnú cestu do Los Angeles.
V roku 1844 sa tam vydal aj zmocnenec amerického prezidenta, neskôr sa o oázu zaujímali mormóni Brighama Younga. Ich impérium sa totiž rozprestieralo v neďalekom Utahu a aj dnes sú vo Vegas nezanedbateľnou hybnou silou. Pôdu síce v roku 1855 od miestnych Indiánov odkúpili, no nie nadlho. Už o dva roky neskôr vyhlásili americké úrady zmluvu za neplatnú: iná dohoda totiž v tejto časti Ameriky zakazovala vlastníctvo indiánskej pôdy bielymi.
Boom však pokračoval, z Vegas sa stala kľúčová križovatka, ktorá výrazne skracovala cestu do Los Angeles. Železnica tade prechádzala do Kalifornie aj Nového Mexika a vďaka nej a ťažbe zlata vzniklo 15. mája 1905 nové mesto: Las Vegas.
Smerom k mekke hazardu Cesta Las Vegas k hazardu sa nezdala byť spočiatku taká jednoduchá, akou nakoniec bola. Krátko po založení mesta rozhodli štátne úrady v Nevade o úplnom zákaze hazardu. Do platnosti vstúpil v októbri 1910 ako v poslednom štáte na západe USA.
Zakázané bolo všetko: vrátane populárneho hádzania mince za drink. „Ruleta sa navždy zastavila, rovnako ako kocky a svišťanie kariet,“ kričali titulky Nevada State Journal. „Navždy“ nakoniec trvalo iba tri týždne. Ilegálny hazard na seba nenechal dlho čakať. Z ilegality „šťastena“ vystúpila až v roku 1931, keď miestny parlament zlegalizoval kasína. Biznis tak rozkvital aj počas veľkej hospodárskej krízy.
Do oblasti navyše prišla vítaná vzpruha v podobe Hooverovej priehrady. Jej výstavba zamestnala vyše 5-tisíc ľudí, ktorí boli zároveň potenciálnymi zákazníkmi kasín a ostatných „zábavných“ klubov.
Aj vďaka priehrade vzrástol počet obyvateľov na 25-tisíc a všetci chceli jedno: rýchlo zbohatnúť.
dostali iba na heslo. Hazard sa tak v Las Vegas stal regulovaným a organizovaným, veď prečo by musela štátna pokladnica prichádzať o nemalé príjmy z daní.Dobrý základ mali staronoví podnikatelia už z čias ilegality, keď sa zákazníci do kasín či barov s tanečnicami
Prvým majiteľom licencie sa tak stal Northern Club, prvou kasínovou ulicou bola Fremont Street pomenovaná podľa jedného z prvých prieskumníkov oblasti. Apache Hotel mal zas v roku 1932 prvý výťah v meste, El Rancho Vegas sa v roku 1941 stalo prvým kasínom, ktoré poskytovalo aj hotelové ubytovanie.
Turistická destinácia Vegas sa tak z mekky hazardu postupne menil aj na turistickú destináciu. Bujnel biznis, bujnel hazard a bujnela aj miestna mafia. A napriek tomu, že mnohí vážení biznismeni mali prepojenie na organizovaný zločin, prílev turistov sa dodnes nezastavil.
Len do roku 1954 tam osem miliónov ľudí v kasínach prehralo 200 miliónov dolárov. Pri ruletách začali návštevníkov zabávať hviezdy ako Frank Sinatra, Elvis Presley, Dean Martin či Bing Crosby.
V roku 1976 legalizovali kasína aj v Atlantic City v New Jersey, čím Nevada prišla o svoju výsadu „dekadentného“ mesta. Preto začali vznikať ešte väčšie megarezorty, aby si udržali prvenstvo: kasína s hotelmi, hotely so zábavnými šou a Vegas sa stalo útočiskom celebrít.
V roku 1989 sa navyše postavil Mirage – prvá megastavba mesta, ktorá mala vyše 3-tisíc izieb s pozlátenými oknami. Neskôr prišli aj MGM, hotel Stratosféra so zábavným parkom na vyhliadkovej veži a Wynn Las Vegas – stavba za 2,7 miliardy dolárov.
