Zomrel 15. mája v roku 1935.
Kazimir Malevič
Narodil sa 23. februára 1878 v Kyjeve, v rodine predáka v cukrovare.
Preslávil sa obrazmi Čierny štvorec (na bielom pozadí), Biela na bielom či Suprematizmus.
Bol zakladateľom suprematizmu, týmto spôsobom však maľoval ešte pred publikovaním manifestu nového umeleckého smeru.
V dvadsiatych rokoch pôsobil v štátnej správe, po nástupe socialistického realizmu ho označili za dekadentného tvorcu.
Zomrel 15. mája 1935 v Leningrade, príčinou bola rakovina.
Biela na bielom. Alebo čierny štvorec na bielom pozadí. Najzákladnejšie geometrické tvary, predmety rozbité až na ich matematickú prapodstatu. Zrazu stojíte v galérii a obdivujete jednoduchosť, ktorú by mohol na prvý pohľad vytvoriť každý. Lenže pod povrchom elementárnych až banálnych štruktúr sa ukrýva potreba dostať sa k podstate vecí, k akýmsi veciam osebe.
A tie, ak vôbec, sa ukrývajú pod nánosom bežného vnímania. Lenže nakoniec sa musíte zbaviť aj takýchto vecí a zostane vám iba základný tvar, ktorý fascinoval už antických Grékov. Možno takto uvažoval Kazimir Malevič, otec ruského suprematizmu a geometrickej abstrakcie.
Mladý samouk Kazimir Severinovič Malevič sa narodil v rodine predáka, ktorý pracoval v cukrovare. Jeho otec mu nedoprial systematické vyučovanie, no talentovaný mladík sa vzdelával, kde sa len dalo.
Zážitky z ulice spájal s čítaním kníh a neskôr sa tradovalo, že aj keď bol samoukom, vzdelanie mal lepšie než mnohí jeho rovesníci.
Mladý Malevič sa však rozhodol, že potrebuje skutočné školy. Koncom 19. storočia navštevoval akadémiu v Kyjeve, po ktorej nasledovala Vysoká škola maliarstva, plastiky a architektúry v Moskve. Už vtedy maľoval a páčili sa mu expresionizmus i symbolizmus. Prvky týchto výtvarných smerov sa tak objavujú aj v jeho obrazoch.
Neskôr ho však inšpirovali maliari ako Natália Gončarova a Michail Larionov, ktorí vo svojich dielach spájali prvky ruskej ikonografie a fauvizmu. Obrazy mladšieho Maleviča tak boli plné zvláštnych žiarivých farieb, rozkladal postavy a objekty, dával prednosť (kubistickej) geometrii, ktorou nahrádzal tvary.
Postavy na obrazoch pozostávali z rôznych valcov, občas sa objavilo aj jeho zbližovanie s neskorším futurizmom. Napokon v roku 1913 Malevič spolupracoval na uvedení futuristickej opery. Už niekde tu môžeme hľadať počiatok jeho známych suprematistických prác.
Od kubizmu ku kockám Jednoduché geometrické tvary, biele pozadie, štvorce a kruhy, prípadne kvapky čí línie. To je suprematizmus, ktorý oficiálne vznikol Malevičovým manifestom Od kubizmu k suprematizmu rok po začiatku prvej svetovej vojny.
Malevič však maľoval takýmto spôsobom už dva roky predtým, slávny Čierny štvorec na bielom pozadí namaľoval v roku 1913 a maliar tvrdil, že len takýmto maľovaním má „absolútnu moc“ nad výtvarným vyjadrením. Obraz dokonca nazval svojou „prevahou čistého pocitu v kreatívnom umení“.
Aj napriek tomu neskôr tento milovník letectva a leteckej fotografie minimalizmus opúšťa a nahrádza ho väčším množstvom objektov i komplexnejšími obrazmi. Stále však chcel u návštevníkov galérií vyvolať pocit, aký by dosiahli počas letu lietadlom, či keď budú obdivovať magnetické javy.
Význam aj pád V rokoch po prvej svetovej vojne zažíval čoraz známejší autor obdobie svojej najväčšej slávy.
Spočiatku mu prospela zmena politickej situácie a po revolúcii budúceho zločineckého režimu a vražde cárskej rodiny sa stal váženým pedagógom a funkcionárom štátu.
Tvrdil pritom, že jeho suprematizmus má viesť k prevýchove umelcov a vedcov a snažil sa to vniesť aj do praxe. Stal sa riaditeľom moskovských múzeí, neskôr pôsobil ako profesor na vysokej škole a čoraz menej maľoval – venoval sa skôr písaniu teoretických prác či esejí.
Jeho myšlienky sa vtedy približovali nemeckej škole Bauhausu a v dvadsiatych rokoch sa dokonca stretol s jeho predstaviteľmi vo Weimare. Tam sa spoznal aj s ďalším otcom abstrakcionizmu, Vasilijom Kandinským.
Napriek tomu, že Maleviča si v Nemecku vážili a jeho práce obdivovali, doma ho čakala potupa. Jeho úspech v novom usporiadaní sovietskej spoločnosti totiž netrval dlho a režim zmenil oficiálnu štátnu politiku a preferoval socialistický realizmus.
Ten, na rozdiel od nejakého abstraktného umenia, mohol slúžiť ako nástroj štátnej propagandy.
Malevičove diela preto súdruhovia vyhlásili za „dekadentné“ a maliar prakticky prestal maľovať. Traduje sa, že v posledných rokoch svojho života vytvoril len pár obrazov a aj na nich boli väčšinou portréty jeho najbližšej rodiny.
Výtvarného umenia sa však nevzdal, jeho posledným gestom bol vlastný pohreb. Údajne ho pochovali v rakve, ktorú si sám vyzdobil suprematistickými motívmi.
