Státisíce mŕtvych na Haiti, milióny zničených domácností v Čile. Smrtiace vlny cunami. To všetko môžu spôsobiť otrasy zeme. Skúmal ich aj Charles Francis Richter, asi najznámejší seizmológ sveta. Narodil sa 26. apríla 1900, pred 110 rokmi.
O svete, ktorý nás obklopuje, stále veľa nevieme. Netušíme, koľko je druhov zvierat na planéte, ako presne vznikol vesmír, či kedy skončí. Nevieme jednoznačne predpovedať ani počasie či klímu, rovnako ako nedokážeme predvídať zemetrasenie. Vieme len odhadnúť, že nejaké by naozaj mohlo prísť. A to aj vďaka práci Charlesa Richtera, po ktorom je pomenovaná známa stupnica.
Domy ako kritérium
Na prelome 19. a 20. storočia sa „vedci“ stavali k zemetraseniam zvláštne. Ich silu totiž nemerali akousi objektívnou stupnicou nezávislou od pozorovateľa. Práve naopak, Michele Stefano Conte de Rossi i kňaz a geológ Giuseppe Mercalli vytvorili stupnice pre silu zemetrasenia, ktoré sa odvolávali na spôsobené škody.
Hodnotenie bolo jednoduché: čím viac domov spadlo a väčšiu paniku u ľudí otrasy vyvolali, tým bolo silnejšie.
Stupnice však nezohľadňovali konštrukciu domov ani materiál, z ktorého boli postavené. A týkali sa iba obývaných oblastí. Čo však so zemetraseniami na miestach, kde ľudia nežijú? Aj takúto otázku si položil Richter. Staré stupnice sa mu totiž nepáčili.
Syn farmárov, ktorý vyrastal u starého otca, chcel vytvoriť škálu, ktorá by umožňovala jednotlivé zemetrasenia porovnávať. A kritériami takéhoto porovnávania by neboli subjektívny pocity ľudí, ktorí práve prišli o celý majetok. Potreboval preto hodnotenie založené na objektívnejších faktoroch, napríklad na amplitúde a perióde vlny spôsobenej zemetrasením.
Gutenberg a Richter
Skôr než však študent slávneho Caltechu inšpirovaný astronómiou takúto stupnicu vytvoril, spojil sa so svojím učiteľom Benom Gutenbergom. Práve k nemu nastúpil po doktoráte do laboratória.
Gutenberg a Richter poznali množstvo zemetrasení. Pokúsili sa preto vytvoriť klasifikáciu, ktorá by ich dokázala porovnávať: najmä aby vedeli určiť v Kalifornii, kedy sú otrasy naozaj zlé. Potrebovali však vymyslieť úplne nový systém.
Najvýhodnejšie sa ukázali dekadické logaritmy. Zároveň to však znamenalo, že zemetrasenie so silou „sedem“ nebude o trošku silnejšie, než to so silou „šesť“. Naopak, v Richterovej (správnejšie asi Gutenbergovej-Richterovej) stupnici platí, že je to zhruba desaťkrát. A silnejšie ako to s magnitúdou „päť“ asi stokrát. Hovorí sa pritom, že jeden stupeň môže predstavovať až tridsaťnásobný nárast energie, ktorú zemetrasenie uvoľní.
Lepšia, ale tiež nepresná
„Ak chcete konať dobro, nečakajte na nezvyčajné okolnosti; skúste ho konať v obyčajných situáciách,“ hovorieval Richter. Zemetrasenia ho fascinovali aj potom, ako sa stal slávnym a známym vedcom.
Traduje sa, že nielen mal v obývačke stále zapnutý seizmograf, ale aj nútil úrady v Kalifornii, aby stavali domy prispôsobené prípadným otrasom. Napriek tomu vždy pripomínal, že štatisticky zomrie viac ľudí pri autonehode než pri zemetraseniach.
Dnes vieme, že stupnica tohto priaznivca vedecko-fantastických kníh a seriálu Star Trek nie je najideálnejšia. Je vlastne lokálnym magnitúdom pre oblasť Kalifornie, ktorá je v istých okamihoch nepresná. Je zrejme nesprávne hovoriť v Európe o zemetrasení v termínoch Richterovej stupnice.
Dnes sa navyše používa trochu iná metóda na určovanie sily zemetrasenia. Napriek tomu je Charles Richter asi najznámejším seizmológom 20. storočia.
Najnovšie vedecké objavy nájdete na veda.sme.sk. Vedu SME hľadajte aj na Twitteri alebo na Facebooku.
