Na obrovskom stavenisku sa pracovalo nepretržite, pri práci sa striedalo 30tisíc robotníkov z celej Brazílie. Mali pred sebou ambiciózny cieľ - čím skôr postaviť nové hlavné mesto. Nakoniec na to potrebovali len 41 mesiacov, počas ktorých sa zrodila Brasília.
Brasíliu plánovali dlho
Myšlienka presunúť metropolu krajiny z Ria de Janeiro bola v plánoch brazílskych vládcov dlhodobo, už od čias portugalskej nadvlády. Mesto nachádzajúce sa na pobreží Atlantického oceánu bolo totiž príliš ľahkým cieľom pre prípadných útočníkov z mora, navyše bolo veľmi vzdialené od východných častí krajiny.
Už krátko po získaní nezávislosti od Portugalska v roku 1822 sa začalo hovoriť o vzniku nového mesta s názvom Brasília. Koncom 19. storočia navyše výstavba novej metropoly dostala aj do brazílskej ústavy, v roku 1922 symbolicky umiestnili základný kameň nového mesta. Konkrétne plány na výstavbu však prišli na rad až v 50. rokoch.
Do prezidentského úradu sa v roku 1956 dostal Juscelino Kubitschek de Oliveira (jeho matka pochádzala z Česka). Od začiatku podporoval modernizáciu krajiny, začal stavať diaľnice, no jeho srdcovým projektom bola výstavba novej metropoly. Záležalo mu na tom, aby ju otváral ešte on sám.
Mesto zveril architektovi Oscarovi Niemeyerovi a urbanistovi Luciovi Costovi. Dal im prakticky voľnú ruku, no jednu zásadnú podmienku - Brasília musí stáť čím skôr. „Išlo o úlohu, ktorá sa nedala odmietnuť. Nemohli sme cúvnuť. Ocitli sme sa na mieste, kde nič nebolo, dostali sme sa na koniec sveta. Museli sme tvrdo pracovať a hlavne rýchlo,“ zaspomínal si na životné dielo po 50 rokoch Niemeyer, s ktorým robil rozhovor český magazín Reflex.
Niemeyer za niekoľko mesiacov naprojektoval celé mesto. Od budovy parlamentu, cez všetky ministerstvá, obytné budovy až po katedrálu. Costa zas vymyslel celkové rozostavenie miesta. Dodal mu tvar - projekt pripomínal kríž či vtáka.
Napriek časovému stresu autori plánovali aj najmenšie detaily. „Musíme si určiť, aké autá budú slúžiť ako taxíky. Musia byť tmavosivé, odporúčam štvordverový model,“ napísal Costa prezidentovi. Z mesta sa okamžite po jeho vzniku stala architektonická ikona funkcionalistického štýlu. Ten nie je príliš ozdobný, čo mu zároveň mnohí zazlievajú. „Nezáleží mi na tom, či sa niekomu páči, alebo nie. Nikto však nemôže povedať, že takéto mesto už niekde videl,“ povedal Niemeyer.
Jedinečnosť Brasílie ocenilo aj UNESCO, ktoré ju v roku 1987 - len 27 rokov po postavení - zaradilo medzi svetové dedičstvo. „Pre veľkosť výzvy, extravagantné poňatie projektu a zdroje, ktoré sa doň investovali, je postavenie Brasílie nepochybne zásadným prelomom v histórii urbanizmu,“ zdôvodnilo UNESCO svoje rozhodnutie.
Až priveľmi obľúbená
Organizácia zároveň upozornila na riziká, ktoré Brasíliu ohrozujú. Ide najmä o to, že pôvodne nemalo ísť o bežné mesto, ale o sídlo vládnych úradov, v ktorom by žili najmä ich zamestnanci. Podľa predpokladov mala mať Brasília len okolo pol milióna obyvateľov. Brazílčania v novej metropole však videli šancu na nový život, mnohí opustili dediny a namierili sem. V súčasnosti má mesto asi dva milióny obyvateľov.
Brasília sa stále viac podobá na bežné veľkomesto. Dôkazom sú semafory a dopravné zápchy. Costa síce navrhol cesty tak, aby boli prejazdné bez svetelných križovatiek, no prílev obyvateľov jeho plány zmenil. Napriek tomu stále platí, že Brasília je iná ako ostatné metropoly.
