tovi Waynovi Gretzkému a basketbalistovi Michaelovi Jordanovi. Včera uplynulo tridsať rokov, odkedy Terry Fox, atlét s amputovanou nohou po rakovine kostného tkaniva, začal svoj maratón nádeje. O rok neskôr sa choroba rozšírila do jeho pľúc a svoj beh nedokončil.
Terry Fox
Narodil sa 28. júla 1958.
12. apríla 1980 začal svoj beh naprieč Kanadou.
Zomrel 28. júna 1981.
Terrance Stanley Fox sa narodil v júli 1958 v rodine železničného výhybkára. Mal troch súrodencov: bratov Freda, Darrela a sestru Judith. Už v detstve sa v ňom prejavila súťaživosť a pevná vôľa.
Na základnej škole hrával bejzbal, futbal či ragby. A hoci patril v triede medzi najnižších, jeho srdce si získal práve basketbal. Učitelia telocviku však v ňom videli skôr talent na beh. Keď na univerzite Simona Frasera v Britskej Kolumbii študoval kineziológiu (vedu skúmajúcu pohybové prejavy človeka), bol dobrým reprezentantom nielen v basketbale, ale aj v diaľkovom behu.
Jeho prvé problémy s kosťami sa začali v novembri v roku 1976, keď havaroval pri stavbe mosta neďaleko domova v Port Coquitlam. Poranil si koleno, no bolesť ignoroval a s návštevou lekára chcel počkať až na koniec basketbalovej sezóny.
Na jar sa však bolesť stala neznesiteľnou a nemocnici sa už nedokázal vyhnúť. Tam mu diagnostikovali osteosarkóm – rakovinu kostných tkanív.
Ak si mal zachrániť život, lekársky zákrok musel byť radikálny: nielenže sa musel podrobiť niekoľkým mesiacom chemoterapie, ale nad kolenom mu amputovali nohu. Liečba mu dávala 50-percentnú šancu na prežitie.
Deň pred operáciou si Fox čítal o Dickovi Traumovi, ktorý bol prvým jednonohým atlétom, ktorý dokončil newyorský maratón. Vtedy sa rozhodol. Na nemocničnom lôžku si predsavzal prebehnúť naprieč Kanadou, aby zozbieral peniaze na ďalší výskum rakoviny.
Sen o maratóne Už tri týždne po amputácii dokázal Terry so svojou umelou nohou kráčať, jeho rekonvalescencia po zákernej chorobe bola rýchla. Opäť začal s behom, ktorý s náhradou končatiny bol vlastne krokom a skokom.
Tlak sa totiž vyvíjal na amputovanú aj na zdravú nohu, odierali sa mu kosti, vznikali pľuzgiere, čo mu spôsobovalo veľkú bolesť.
Fox však vydržal a prah bolestivosti sa mu podarilo prekonať vždy asi po 20 minútach sústavného behu. Svoj prvý maratón dokončil v auguste 1979 v Prince George v Britskej Kolumbii. Skončil posledný, desať minút za predchádzajúcim bežcom.
No jeho snahu ľudia odmenili veľkým potleskom a vítali ho zo slzami v očiach.
Z behu chcel urobiť viac: chcel aby z neho mali úžitok aj ďalšie obete rakoviny. Preto napísal Kanadskej spoločnosti pre rakovinu, ktorá mu sľúbila podporu, ak si zoženie aj sponzorov.
Jeho snahu bežať denne maratóny, aby sa dostal z východného pobrežia Kanady na západné, nakoniec podporili viaceré spoločnosti.
Dolár od každého Kanaďana Presne 12. apríla 1980 odštartoval svoj 8000-kilometrový beh v St. John's v Newfoundlande. Začiatok bol náročný: v ceste mu stál silný vietor, prietrž mračien či dokonca sneh. No radosť čoskoro prišla v Port aux Basques, kde ho vítalo 10-tisíc obyvateľov, ktorí venovali jemu a jeho charite 10-tisíc dolárov. Plánoval od každého z 24 miliónov obyvateľov krajiny vyzbierať po dolári. V Ontáriu ho eskortovala miestna polícia a v Ottawe maratón nádeje privítal premiér Pierre Trudeau aj generálny guvernér Ed Schreyer.
Náročný beh sa však podpísal na Foxovom zdraví. Trpel na zápaly kolena, poškodenia kostí a v septembri 1981 ho museli opäť prijať do nemocnice. Potom so slzami v očiach na tlačovej konferencii oznámil, že rakovina sa vrátila: tentoraz zasiahla pľúca. Maratón nádeje sa tak skončil po 143 dňoch a 5280 kilometroch.
Politickí lídri mu udelili najvyššie civilné vyznamenanie krajiny. Kanaďania sa modlili a s nimi aj pápež Ján Pavol II. vo Vatikáne, no zázrak sa nekonal. Rakovina sa šírila veľkou rýchlosťou, Terry Fox podľahol chorobe 28. júna 1981.
Beh Terryho Foxa Jeho pamiatka však pretrvala. Aj takmer dvadsať rokov od jeho smrti ho Kanaďania zvolili za najväčšieho kanadského hrdinu.
Isadore Sharp, zakladateľ hotelovej siete Four Seasons, ktorý bol jedným z prvých, čo Terryho maratón nádeje podporili, založil každoročné behy na jeho počesť. Nesúťaží sa v nich, nie sú v nich víťazi ani porazení. Prvý sa uskutočnil v septembri 1982, zúčastnilo sa na ňom 300-tisíc ľudí a vyzbieralo sa 3,5 milióna dolárov. Dnes sa beží v 60 krajinách vrátane Českej republiky a výskumu rakoviny priniesol už pol miliardy.
Terry Fox svoj maratón nádeje nedobehol, no výskum rakoviny, ktorý sa uskutočnil aj vďaka jeho silnej vôli, dodal nádej ďalším chorým. V Kanade po ňom mimochodom pomenovali aj 2639-metrový vrch v Britskej Kolumbii: Mount Terry Fox.
