Obrázok na titulke časopisu Popular Electronics a geniálna licenčná zmluva naštartovali softvérovú revolúciu. Príbeh Microsoftu sa začal písať pred 35 rokmi.
V januári roku 1975 zbadal devätnásťročný študent Harvardu Bill Gates titulku časopisu Popular Electronics, kde bola fotka počítača Altair 8800. O mesiac spolu s kamarátom Paulom Allenom predáva Gates verziu programu BASIC pre Altair spoločnosti MITS v Novom Mexiku. Je to prvý kontrakt spoločnosti, z ktorej nakoniec vzišiel Microsoft.
Spoločnosť sa začala rozrastať a na jeseň roku 1976 si oficiálne zaregistrovala značku Microsoft. Gates s Allenom predávajú niekoľko ďalších programov a vezú sa na prvej vlne malých technologických firiem. Koncom desaťročia dosiahol Microsoft tržby osem miliónov dolárov ročne a zakladal prvé zahraničné pobočky.
Šťastná kúpa
Zlomový moment prišiel začiatkom osemdesiatych rokov. IBM hľadala pre svoju platformu s názvom Personal Computer (odtiaľ dodnes používaná skratka PC) operačný systém a po tom, ako sa nedokázala dohodnúť s inými firmami, obrátila sa na Microsoft. Bill Gates operačný systém nemal a nemal čas ani skúsenosti na to, aby ho vytvoril. Od malej spoločnosti Seattle Computer Products kúpil za 50-tisíc dolárov rozpracovaný systém Q-DOS a upravil ho pre potreby IBM. Vznikol tak prvý operačný systém Microsoftu MS-DOS.
Pri dohadovaní zmluvy s IBM urobil Gates rozhodnutie, ktoré navždy zmenilo biznis s počítačmi. Dovolil IBM inštalovať svoj operačný systém na všetky počítače, ktoré firma vyrábala, s tým, že IBM nebude môcť MS-DOS predávať iným firmám. Microsoft však mohol DOS predávať komukoľvek.
Počítače od IBM sa rýchlo uchytili a čoraz viac firiem začalo vytvárať počítače, ktoré dodržiavali štandardy stanovené IBM. V priebehu niekoľkých rokov sa PC ustálilo ako silná platforma, ktorú okrem IBM podporoval celý rad výrobcov počítačov. Každý počítač potreboval kópiu operačného systému, ale IBM malo licenciu len na používanie MS-DOS na vlastných strojoch. Iným výrobcom ho mohol predať len Microsoft. S nečakane rýchlym presadzovaním počítačov v každodennom živote vystrelili nahor aj tržby Microsoftu, ktoré sa v priebehu štyroch rokov znásobili viac ako desaťnásobne. Vznikol tak tiež základ obchodného modelu, ktorý firma udržala dodnes. Bez ohľadu na to, od koho si kúpite počítač, vo väčšine prípadov na ňom bude bežať operačný systém kúpený od Microsoftu, ktorý o pár rokov neskôr nahradí nová a čiastočne vylepšená verzia. MS-DOS a o niekoľko rokov neskôr Windows sa preto stali kľúčovou platformou vo svete počítačov.
Opatrne agresívny
Gates viedol spoločnosť opatrne. Keď mu Steve Ballmer, ktorý dnes Microsoftu šéfuje, začiatkom osemdesiatych rokov navrhol, aby do firmy prijali 17 ľudí, Gates ho obvinil, že sa pokúša firmu priviesť k bankrotu. Microsoft počítal príjmy v desiatkach miliónov dolárov, ale Gates trval na tom, že firma musí mať dosť peňazí na to, aby dokázala rok prežiť bez akýchkoľvek príjmov.
So stále pevnejšou pozíciou na trhu sa však Microsoft púšťal do viacerých projektov. Ešte v osemdesiatych rokoch vydal prvé verzie dodnes používaných programov Word, PowerPoint a Excel (ktorý Microsoft pôvodne vytvoril pre počítače Apple) a prvé verzie Windows, ktorým sa na trhu veľmi nedarilo.
Microsoft však urobil to, čo vždy: pripravil novú verziu systému, ktorá bola o kúsok lepšia ako predošlé. Tento model sa Microsoftu vyplácal 30 rokov.
Firma postupne pohltila množstvo menších a konkurenčných spoločností. Nakoniec narástla tak, že sa o ňu koncom 90. rokov začali zaujímať protimonopolné úrady USA a o pár rokov neskôr aj Európska únia. Microsoft zvládol pokusy o rozdelenie firmy aj vysoké pokuty.
Veľkosť a zabehané obchodné modely však boli aj problémom. Microsoft nedokázal včas naskočiť na nové trendy a dnes sa snaží dobiehať firmy, ktoré prechod do veku internetu a mobilov zvládli lepšie.
Robí tak opäť s typickou tvrdohlavosťou. „Raz Google porazíme,“ tvrdí v rozhovoroch Ballmer.
