Zomrel 18. marca pred 30 rokmi.
„Mali by sme nenávidieť Hitlera?“ opýtal sa Fromm v eseji, ktorú vydal v Amerike v apríli 1942. Slovensko v ten mesiac opúšťala prvá vlna transportov židov do koncentračných táborov, na Filipínach zomierali tisíce amerických vojakov v Bataanskom pochode smrti.
Fromm, ktorý bol sám židovského pôvodu a z Nemecka utiekol pred nacistami, na svoju otázku odpovedal kladne. Pudová nenávisť však spojencom vojnu vyhrať nepomôže, napísal. Hitlera a všetkých fašistov bolo treba podľa neho nenávidieť s rozumom. A to si vyžadovalo lásku. Pre to, čo pred nimi bránime. Napokon, nacistický vodca bol podľa neho milovník smrti, ktorý o láske nič nevedel.
Mŕtva maliarka a prvá vojna
Erich Fromm písal pútavo a zrozumiteľne, kombinoval psychologické a spoločenskovedné teórie, napísal o ňom jeho britský znalec Mark K. Smith. Bol ťažko zaškatuľkovateľný. Vyšiel síce z psychoanalýzy, s mnohými kolegami sa však rozišiel.
Fromma, ročník 1900, najviac ovplyvnili dva zážitky z mladosti. Ako tínedžerovi sa mu páčila mladá maliarka. Nedarilo sa mu však s ňou zblížiť. Nevedel prekonať jej nudného otca, s ktorým bola celý čas. Až sa raz dozvedel šokujúcu správu. Maliarkin otec zomrel, ona hneď potom spáchala samovraždu a v poslednej vôli zdôraznila, že chce byť pochovaná vedľa neho. Odpoveď prečo, našiel neskôr v učení Sigmunda Freuda.
Druhým zážitkom bola prvá svetová vojna. Práve počas nej podľa historika psychológie C. Georgea Boereea Fromm pochopil, kam môže zájsť nacionalizmus a masová hystéria. Príčiny potom našiel u Karla Marxa.
Ešte v Nemecku spravilo dieťa z rodiny ortodoxných židov závratnú kariéru. Doktorát získal Fromm ako 22ročný. A Marxa a Freuda potom citoval v mnohých svojich dielach. Obaja totiž správanie človeka vysvetľovali procesmi mimo jeho vedomia. Prvý ich našiel v biológii, druhý v spoločnosti.
Umenie lásky
Fromm ich však prekonal tým, že pripúšťal slobodnú vôľu. Tvrdil, že človek si vyberá – vo vlastnej hlave aj v spoločnosti. Za vyjadrenie slobody považoval aj lásku. Práve dielom Umenie lásky si Fromm získal svetovú popularitu, hoci v západných akademických kruhoch zostal dodnes skôr enfant terrible.
„Ak sa chceme naučiť milovať, musíme postupovať takisto, ako keď sa chceme naučiť ktorémukoľvek inému umeniu, či už je to hudba, maliarstvo, tesárstvo, alebo lekárstvo,“ napísal Fromm. Veľmi dobre rozlišoval medzi spontánnym zamilovaním sa a trvalou láskou, ktorá si vyžaduje cieľavedomé úsilie.
Sám o vzťahoch vedel dosť z vlastného života. Oženil sa trikrát, posledný raz to bolo sotva rok po smrti druhej manželky. So svojou prvou ženou sa priatelil a spolupracoval aj po rozvode.
Fromm túžil po láske a slobode aj v spoločnosti – preto jeho účasť v politike. Angažoval sa v americkom protijadrovom hnutí, u socialistov i v prezidentskej kampani demokratov. „Neprikláňa sa však ani k jednému smeru,“ hovorí sociologička Kamila Hermanová. „Upozorňuje napríklad na prevládajúci materializmus v kapitalizme aj v socializme. A je humanistický psychológ, ktorý presahuje delenie na národy,“ dodáva Hermanová.
