Herec a režisér zomrel pred tridsiatimi rokmi, 18. februára 1980.
Václav Lohniský
Narodil sa 5. novembra 1920.
Hral v 129 filmoch, absolvoval 105 divadelných réžií.
Zomrel 18. februára 1980.
Václav Lohniský si zahral v množstve filmov dobrých, lepších, ale aj v tých priemerných. Hlavnú úlohu však dostal iba raz. Stalo sa tak v slovenskom psychologickom filme Dušana Hanáka 322, kde sa predstavil ako človek utekajúci pred strachom zo smrti.
Zhodou okolností jeho dovtedy najslávnejšou kreáciou bol práve „smrťák“ v nočnej košeli a s kosou v rozprávke Dařbuján a Pandrhola. Postava ušitá priamo na mieru demonštrovala Lohniského zmysel pre humor, ale aj diabolský vzhľad.
Vysoká vytiahnutá postava, vychudnutá tvár, preriedené vlasy a ostro rezaný hlas ho predurčovali na stvárnenie intrigánov, vyzvedačov či fanatikov – všetko poľutovaniahodné typy.
Strašidelný pohľad Výraznú popularitu Lohniskému priniesli filmy autorskej dvojice Svěrák - Smoljak. V komédii Jáchyme, hoď ho do stroje si zahral cholerického doktora Chocholouška, ktorý sa dychtivo snaží dopracovať k domnelému bláznovi z autoservisu.
Keď sa mu to ani na tisíci pokus nepodarí, vezme zo svojej ordinácie tarasnicu a rozhodne sa zničiť svojich pomocníkov zo sanitky. Po absolvovaní tohto partu sa Lohniský v zákulisí nezabudol scenáristov opýtať, či sa mu strašidelný výraz v tvári podarilo zahrať podľa ich predstáv.
O dva roky neskôr pracoval pri filme Marečku, podejte mi pero na svojej najznámejšej úlohe. Tentoraz mal na hlave prilepenú čiernu parochňu, no jastrabí pohľad nezmizol. Postava výstupného kontrolóra Viktora Hujera sa stala kultom.
Trošku prekvapujúcim faktom preto zostáva, že cieľom Václava Lohniského nebolo filmové plátno, ale divadelné dosky. Najlepšie roky zasvätil Divadlu S. K. Neumanna v pražskej Libni.
Sám odchovanec avantgardného divadla Větrník hľadal originalitu súboru v prieniku brechtovského epického herectva a domácej realistickej tradície. Koncom 60. rokov tak vytvoril inscenáciu Sofoklovej tragédie Oidipus vladár.
Lohniský pritom už v roku 1959 pozval Suchého so Šlitrom na ich prvú spoluprácu s profesionálnym divadlom a viedol prvé predstavenie divadla Semafor – Člověk z půdy. Napokon, na začiatku kariéry, počas pôsobenia v Ostrave a Plzni, režíroval aj opery. „Bol to vynikajúci režisér a veľký herec,“ povedal na jeho adresu filmový režisér Vojtech Jasný, ktorý ho obsadil do všetkých svojich filmov.
Smrť na lyžiach V súkromnom živote toho Lohniský údajne veľa nenarozprával, so svojimi útrapami sa nezdôveroval, a vraj aj keď niečo povedal, nemohla si tým byť istá ani jeho manželka. Podľa jej slov bol takým „tajomným hradom v Karpatoch“. Táto črta mohla mať korene už v hercovom detstve, lebo jeho silno katolícky založená matka z neho chcela mať kňaza. 17-ročný Václav aj nastúpil do teologického ústavu, no neskôr ho opustil.
Obrovské pracovné nasadenie hnané vnútornou neposednosťou sa mu však napokon stalo osudným.
Pri nakrúcaní filmu Krakonoš a lyžníci, kráčal na kopec, ktorý mal v jednom z posledných záberov spolu s ostatnými hercami zísť na lyžiach. Tesne pred tým mu režisérka zakričala, že pri zjazde nebude nikomu detailne vidieť do tváre a tak sa môže nechať zastúpiť príslušníkmi Horskej služby. On ju však neposlúchol, vystúpil až hore, kde unavene klesol na zem a po chvíli podľahol infarktu.
