Súčasť našej slnečnej sústavy Pluto dnes slávi okrúhle výročie. Americký astronóm Clyde Tombaugh ohlásil objav novej planéty pred 80 rokmi, 18. februára 1930.
„Tak, tu ju máte a robte si s ňou, čo chcete,“ povedal menej úspešným kolegom, pátračom po novej planéte 22-ročný Tombaugh. Svoj najväčší objav, prakticky ešte ako astronóm-amatér, urobil v Lowellovom observatóriu v Arizone.
Podarilo sa mu to vlastnoručne vyrobeným ďalekohľadom, keď po polročnom usilovnom snímkovaní nočnej oblohy objavil malú zahmlenú bodku. Nik si ju predtým nevšimol.
Nebola to Planéta X
Tmavá a chladná planéta na okraji slnečnej sústavy, v poradí deviata, dostala meno podľa boha podsvetia Plutóna. Názov navrhla 11-ročná školáčka z britského Oxfordu Venetia Burneyová. Ujal sa aj preto, že prvé dve písmená boli iniciálami amerického podnikateľa Percivala Lowella, nadšeného hvezdára a zakladateľa arizonského observatória. Ku koncu života Lowell pátral po bájnej Planéte X, ktorá sa podľa výpočtov mala ukrývať kdesi za Neptúnom a ovplyvňovať jeho dráhu.
V čase objavu Pluta (vyše trinásť rokov po Lowellovej smrti) sa verilo, že skutočne ide o Planétu X a že teda musí byť väčšia ako Zem. No nebola; jej priemer je asi o tretinu menší než priemer nášho Mesiaca, čiže Pluto nemalo sily na to, aby tak zjavne rušilo dráhy obrov, ako sú Neptún alebo Urán.
Zmenšovanie Pluta pokračovalo aj v 21. storočí. Pred tromi rokmi sa účastníci kongresu Medzinárodnej astronomickej únie v Prahe po búrlivých diskusiách nejednohlasne dohodli, že boh podsvetia sa nezmestí už ani do novej definície planét.
Zmrznutý trpaslík
Takže dnes máme z Pluta zmrznutú trpasličiu planétu, riedku atmosféru, ktorú tvorí hlavne dusík a metán. Teplota, či skôr mráz na jej povrchu dosahuje až mínus 240 stupňov Celzia. Od Zeme je vzdialená v priemere 5,9 miliardy kilometrov, no jej dráha je veľmi výstredná, takže niekedy sa priblíži k Slnku viac ako Neptún. Okolo svojej osi sa otočí za 6,4 dňa.
Jej najväčší mesiac Cháron je vesmírnou špecialitou. Pohybuje sa s Plutom v pozícii tanečného páru (odborne ide o viazanú rotáciu), takže z povrchu Pluta by sme videli nielen stále tú istú mesačnú tvár ako na Zemi, ale aj stále na rovnakom mieste na oblohe. Koncom októbra 2005 astronómovia objavili ďalšie dva mesiace Pluta. Nazvali ich Nix a Hydra.
To boli opäť symbolické mená, lebo tentoraz ich prvé písmená pripomínali prebiehajúcu americkú misiu New Horizons, v rámci ktorej dorazí k Plutu v lete roku 2015 sonda.
Mala to byť prvá sonda vyslaná k poslednej planéte, takže sa ani nemožno čudovať, že mnohým astronómom od pražského kongresu v našom vesmírnom domove čosi chýba.
A čo Tombaugh?
Naplnili sa Tombaughove slová: robte si s mojou planétou, čo len chcete. Lenže objaviteľ Pluta bol veľmi tolerantný človek a zrejme by ani neprotestoval proti tomu, že Pluto akosi rýchlo stratilo pôvodný „glanc“.
Po svojom životnom objave pokračoval v starostlivom prezeraní nočnej oblohy a na univerzitu sa dostal až v roku 1932 už ako známy astronóm.
Keď sa ho neskôr v jednom z rozhovorov pýtali, aký to bol pocit sedieť v laviciach a učiť sa o sebe, odpovedal: „Nikdy som takto neuvažoval. To, čo ma fascinovalo, bol kozmos, a to, čo ma poháňalo, bola zvedavosť, nikdy nie túžba po sláve.“
Clyde Tombaugh počas dlhého života objavil ešte niekoľko asteroidov a hmlovín, založil oddelenie astronómie na univerzite v Novom Mexiku a stále hľadal skutočnú Planétu X. No nič lepšie ako Pluto už nenašiel.
