Na jeho obežnej dráhe sa usadila pred desiatimi rokmi, 14. februára 2000.
NEAR Shoemaker
Sonda vyštartovala zo Zeme 17. februára 1996.
Na obežnú dráhu asteroidu Eros prišla 14. februára 2000.
Do asteroidu narazila 12. februára 2001.
Bolo to jedno z tých blízkych stretnutí, na ktoré sa nezabúda. Sonda NEAR (Near Earth Asteroid Rendezvous) bola totiž prvým produktom ľudských rúk, ktorý dlhodobo skúmal asteroid z obežnej dráhy.
Od Mathilde k zemiaku Sondu NEAR vypustili 17. februára 1996. Cena projektu sa pohybovala na hranici 230 miliónov dolárov, čo bola oproti predchádzajúcim miliardovým misiám sond Galileo a Cassini naozaj výrazná zmena.
Sonda mala spresniť rozmery, hmotnosť a zloženie Erosu, preštudovať veľkosť a vplyv jeho gravitačného poľa a priniesť lepšie pochopenie spôsobu formovania planét pri vzniku slnečnej sústavy. Po ceste sa ešte krátko pristavila pri inom zaujímavom asteroide s obrovským kráterom, Mathilde.
Eros nespĺňa bežné predstavy o tom, ako by mal vyzerať asteroid. Podobá sa najskôr na sadru, odhodenú zo zlomenej nohy obra, prípadne na zemiak, ktorý by sa nám nechcelo škrabať, keďže má rozmery 13 x 13 x 33 kilometrov.
Eros objavili už v roku 1898 Carl Gustav Witt a Auguste Honoré Charlois. Je to síce blízkozemská planétka, no má takú výstrednú dráhu, že pretína aj obežnú dráhu Marsu.
Na orbite už bol Shoemaker Sonda mala v pláne usadiť sa na orbite Erosu. Pre poruchu hlavného motora plán splnila až na druhý pokus.
Od februára 2000 počas ročného pobytu pri Erose urobila 160-tisíc fotografií a zachytila vyše 100-tisíc kráterov a milión iných povrchových útvarov. V októbri sa spustila iba päť kilometrov nad povrch a poslala na Zem unikátne snímky s rozlíšením jeden a pol metra.
V marci 2000 sondu premenovali na NEAR Shoemaker na počesť Eugene Shoemakera (1928 – 1997), uznávaného amerického geológa, jedného zo zakladateľov modernej planetológie.
Zaslúžil sa o prieskum Mesiaca, najskôr sondami Ranger a Surveyor, potom aj pilotovanými letmi Apolla.
V roku 1993 sa podieľal na objave kométy Shoemaker-Levy 9, ktorý umožnil po prvý raz v histórii sledovať v priamom prenose dopad kométy na planétu. Keď sa v júli 1994 časti kométy skutočne rozbili na Jupiteri a spôsobili viditeľné jazvy, bola to astronomická udalosť roka.
Časť Shoemakerových pozostatkov dopravila sonda Lunar Prospector na Mesiac, a tak sa stal prvým a doteraz jediným pochovaným človekom na tomto telese.
Snímkovala vlastný hrob Koncom roku 2000 sa priblížil aj koniec sondy NEAR, ktorá mala spáchať plánovanú samovraždu.
Tento okamih nastal 12. februára 2001, dva dni pred prvým výročím jej pobytu na orbite.
Najskôr ešte mala dosť paliva, takže z výšky 35 kilometrov zostupovala k povrchu Erosu pomaly. Trvalo jej to päť hodín. Po ceste snímkovala svoj budúci hrob naozaj dôkladne: posledný obrázok z výšky 120 metrov ukazuje detaily s rozlíšením jediného centimetra.
Ešte aj po dosť tvrdom dopade (1,8 kilometra za sekundu) sa sonda nechcela zmieriť s osudom. Vysielala na Zem údaje až do polnoci 28. februára, keď komunikáciu zo Zeme ukončili.
Sonda NEAR Shoemaker bola prvou z programu Discovery. Druhou sa stala Mars Global Surveyor, jedna z historicky najúspešnejších misií pri výskume Marsu.
Na jeho obežnej dráhe krúžila takmer desať rokov – od septembra 1997 až do novembra 2006.
