robil preto, aby sa predvádzal – kus rebelanstva mal v krvi. Tento beatnický básnik a prozaik sa narodil 30. januára 1935, pred 75 rokmi.
Richard Brautigan
Narodil sa 30. januára 1935 v Tacome.
V roku 1959 vydal prvú zbierku básní Prestri mramorový čaj.
Na konci 60. rokov sa stal vyhľadávanou ikonou beatnickej scény.
Zomrel 14. septembra 1984 v kalifornskom mestečku Bolinas.
Brautiganovu predstavivosť a zmysel pre recesiu azda najlepšie dokumentuje jedna kratučká poviedka z jeho najznámejšieho diela Pstruholov v Amerike. Opisuje v nej dvoch rybárov, ktorí sa rozhodnú, že uloveného dúhového pstruha neusmrtia zlomením väzov, ale požitím slušného glgu portského vína.
Pstruh sa začal hádzať a na skalke po ňom ostala vlhká škvrna. Vzápätí sa jeden z rybárov ryby ujal a lakonicky dodal: „Zomrel šťastný.“ Tým rybárom možno bol sám Brautigan.
Šoková terapia Detstvo budúceho prozaika bolo smutné až beznádejné. Richardov biologický otec opustil svoju tehotnú priateľku ešte pred jeho narodením, a tá sa pustila do hľadania náhradných otcov. Vcelku sa jej to darilo, teda až na fakt, že jej deti vytrvalo týrali.
V poradí tretí otčim otravoval vytiahnutého blondiaka natoľko, že okrem chytania milovaných pstruhov a písania básničiek mu zo života nič nezostalo.
Práve v tých časoch pri vypĺňaní maturitného vysvedčenia vysvitlo, že nádejný básnik by sa v skutočnosti nemal volať Porterfield ako matkin druhý manžel, a tak i na vlastné prekvapenie prijal meno pána Brautigana, ktorého videl len dvakrát v živote.
Richardovej osobnosti toto zistenie rozhodne neprospelo, a keď mu matka pripomínala, že nie je normálny, nedocenený mladík to nezvládol. S vedomím, že vo väzenskej cele dostane najesť, vhodil do okna policajnej stanice kameň. Po tomto incidente ho diagnostikovali ako paranoidného schizofrenika a tri mesiace liečili elektrickými šokmi.
Vysnívané San Francisco Brautigan sa rozhodol odísť do vytúženého San Francisca. Už ako mladoženáč tam najskôr cez deň roznášal telegramy a v noci si s priateľmi, ktorí sa taktiež usilovali preraziť v rôznych časopisoch, predčítavali a kritizovali nové výtvory.
Richard písal popri básničkách aj prózu, no za svoj prvý román Konfederačný generál z Big Sur veľa slávy nezískal. Kniha komerčne zlyhala, a tak odsunula publikáciu ďalších hotových textov na neurčito.
Spisovateľovi sa začalo dariť až na konci „leta lásky“ v roku 1967. Postaral sa o to už spomínaný román Pstruholov v Amerike, napísaný asi šesť rokov predtým počas kempovania s manželkou a dcérou.
Brautigan do svojho potoka plného pstruhov vysypal voľnosť a pudovosť, čím ulahodil rovnako naladeným „hippies“ vo štvrti Haight-Ashbury. Surreálne spojenie „pstruholov v Amerike“, ktorým označil hlavnú postavu, miesto aj udalosť, sa dočkalo okamžitej popularity.
O rok neskôr svoj status upevnil ešte odvážnejším románom V melónovom cukre.
Mĺkvy čudák Svojich démonov sa Brautigan nezbavil ani po stabilizovaní umeleckej reputácie. Oženil sa síce len dvakrát, ale mileniek mal viac ako bláznivých nápadov. Veľa toho nenarozprával, ale zato pil, odmietal šoférovať auto, trpel nespavosťou a paranojou. Navyše, nevážil si ani svojich fanúšikov.
Neobvyklé bolo, že napriek úspechu sa odmietal zúčastňovať na verejných čítaniach.
V priebehu 70. rokov jeho popularita upadala. Písal síce ďalej, takmer každý rok napísal novú prózu, no postupne prestali jeho metaforické nezmysly čitateľov zaujímať.
Ako mnohí pred ním začal na univerzite v Montane vyučovať tvorivé písanie a upadal do čoraz väčších depresií. Koncom októbra v roku 1984 našli jeho opustené mŕtve telo v mestečku Bolinas neďaleko San Francisca. Stalo sa tak zhruba mesiac po tom, čo si po konzumácii whisky prestrelil hlavu. Nedožil sa ani päťdesiatky.
