„Aj keď ako blázon žil, ako múdry umrel,“ hovorí sa občas o jednej z najslávnejších literárnych postáv histórie - na prvý pohľad šialenom „rytierovi“ Alonsovi Quijanovi. Osobu, ktorú sprevádza pomocník Sancho Panza, stvoril Miguel de Cervantes pred 405 rokmi.
Don Quijote de la Mancha
Pikareskný román napísal Cervantes poča pobytu vo väzení.
Vyšiel v roku 1605.
Druhá časť vyšla v roku 1615, rok po neoficiálnom pokračovaní.
„V dedinke La Mancha, meno, ktoré si netúžim ani zapamätať, žil džentlmen, ktorý mal kopiju a starý štít.“ Takto sa začína text o živote, príhodách a smrti poloblázna a dômyselného rytiera z La Mancha. Pikareskný román Miguela de Cervantesa sa prvý raz objavil v roku 1605. Jeho písaním si chudobný šľachtic, námorník a dobrodruh krátil pobyt vo väzení.
Chudobný šľachtic Asi najslávnejší španielsky autor, dieťa postupujúcej renesancie, Miguel de Cervantes (y) Saavedra sa v roku 1547 narodil do schudobnenej šľachtickej rodiny. V dedinke Alcalá de Henares neďaleko Madridu nebolo pre mladého šľachtica veľa uplatnenia a keďže nebol najstarším synom, bolo dobrým zvykom tých čias poslať ho na štúdium za kňaza.
Mladíka však viac lákalo dobrodružstvo. Možno aj preto Cervantes viedol búrlivý život, ktorý sa končieval útekmi pred rôznymi súdmi. Ako syn židovky, ktorá konvertovala na kresťanstvo, však chcel tiež dokázať, že jeho vernosť patrí španielskej korune.
Prihlásil sa teda k námorníctvu a zapojil sa do bojov proti Turkom pri Lepante.
V bitke si však poranil ľavú ruku a dokaličenému mladému šľachticovi prischla prezývka „el manco de Lepanto“ - mrzák z Lepanta. Skutočné dobrodružstvo sa však vtedy iba začínalo.
Zajatie pirátov V roku 1575 zajali Cervantesovu loď alžírski piráti. Na palube sa vtedy nachádzal aj spolu s bratom Rodrigom. Trvalo ďalších päť rokov a štyri neúspešné pokusy o útek, kým sa budúci spisovateľ dostal na slobodu. Vykúpili ho jeho rodina a priatelia, ktorí sa poskladali na sumu 500 escudos.
Po návrate sa Cervantes rozhodol, že niečo zo svojho života prerobí do podoby literatúry a divadla. Objavuje sa tak divadelná hra Los tratos de Argel, ktorá opisuje toto zajatie. Z Miguela de Cervantesa sa stáva spisovateľ, aj keď väčšinu života neúspešný.
Rytier-nerytier Príbeh Dômyselného rytiera Dona Quijota de la Mancha sa začína iným príbehom. Na konci 16. storočia sa Cervantes rozhodne, že bude slúžiť štátnej správe. Problémom však je, že predstava o službe sa v prípade spisovateľa zhodovala najmä s predstavou o službe sebe samému.
Cervantesa niekoľkokrát obvinili, že spreneveril vyzbierané peniaze, dokonca ho podozrievali z vraždy - aj keď sa nenašlo dosť dôkazov. Vo väzení však mal čas na písanie.
Tak v roku 1605 môže vyjsť prvá časť jeho parodického rytierskeho románu o bláznivom Donovi Quijotovi a jeho sluhovi. Potulný rytier-nerytier, ktorý vidí nepriateľov v mlynoch a chce vzkriesiť starú slávu rytierov z románov, plánuje bojovať proti neprávostiam a zlu.
Možno je celému okoliu na smiech, no vo svojom úprimnom presvedčení je skutočnejší než svet, ktorý si naňho ukazuje prstom. Putuje na svojej mršine Rocinante, bojuje o lásku a česť slúžky Dulciney, Sanchovi sľubuje vlastný ostrov a zápasí s ovcami i obrami - veternými mlynmi.
„Musím vravieť pravdu, a nič než pravdu,“ hovorí v románe Don Quijote. Na inom mieste tiež povie, že „moja pamäť je taká zlá, že často zabudnem aj vlastné meno“. Možno tieto dva výroky najlepšie vystihujú postavu, ktorá sa stala jedným zo symbolov západnej kultúry.
Úspech až po smrti Román mal u verejnosti úspech, Cerventesa však bohatým neurobil. Rovnako ako pokračovanie, ktoré vyšlo v roku 1615.
Aj keď spisovateľ umrel v chudobe, dnes je román preložený asi do každého významnejšieho jazyka, ako predloha poslúžil približne štyridsiatim filmom a postavy Dona Quijota a Sancha Panzu patria medzi najznámejšie v západnej kultúre.
Vyhlásením „Obmedzuje nás len nebo nad našimi hlavami“ sa Don Quijot stal zástupcom všetkých, ktorí veria v nemožné veci. Počnúc fantastami, spisovateľmi a vedcami končiac.
