Narodil sa pred 120 rokmi.
Karel Čapek, najmladšie z troch detí, sa narodil 9. januára 1890 v Malých Svatoňoviciach pri Trutnove. Jeho otec bol lekár, matka, babička i sestra Helena mali hudobné nadanie, brat Josef zase výtvarné.
Bolo to ideálne rodinné zázemie pre budúci rast bystrého žiaka. No už na gymnáziu sa Karel angažoval v pokrokovom spolku a zo školy ho, na jeho veľkú ľútosť, vylúčili. Hoci nerád, pokračoval v štúdiu v Brne a Prahe, kde na Univerzite Karlovej získal doktorát z filozofie.
Chvíľu Čapek pracoval ako vychovávateľ u grófa Lažanského, potom ako knihovník, no napokon sa dal na novinárstvo - spolu s bratom Josefom skončil v redakcii Národní listy.
Pre nesúhlas s politickou štruktúrou časopisu však odišiel a miesto si našiel v Lidových novinách, kde písal slávne fejtóny, recenzie, ale aj politické stĺpčeky.
Vo voľnom čase sa však už vtedy venoval aj divadlu, bol dramaturgom Divadla na Vinohradoch.
Stretnutie s Masarykom
V marci v roku 1922 predstavili Karla Čapka československému prezidentovi T. G. Masarykovi. Neskôr sa medzi oboma mužmi vytvorilo veľké priateľstvo.
Čapkova mladosť a dravosť sa stretli s rozvahou starca a navzájom sa tak dopĺňali. Predovšetkým v názore na podobu demokratickej republiky. Výsledkom týchto stretnutí bola trilógia Hovory s T. G. Masarykom, ktorá vznikala pri stretnutiach na Pražskom hrade, u Čapkovcov v rámci kruhu „pátečníkov“ či v prezidentskom sídle v Topoľčiankach.
Čapek veľmi rád navštevoval Slovensko, ktoré videl ako krajinu s veľkou budúcnosťou. Miloval najmä Vysoké Tatry. Spisovateľ však stíhal aj prekladať francúzsku poéziu, často cestovať do zahraničia a vášnivo fotografovať. Z ciest vznikli cestopisy a písal aj knihy pre deti.
Veda a humanizmus
Pri svojich aktivitách bol Karel Čapek najmä spisovateľom, čo píše romány, poviedky a drámy.
Ovplyvnený pragmatizmom a expresionizmom, vyjadroval vo svojich dielach estetické cítenie a humanizmus.
Človeka pokladal za aktívny subjekt tvorený všednou, obyčajnou a rutinnou prácou. Pozoroval pritom každodenný život a obdivoval vedecko-technickú revolúciu.
Zároveň však vyjadril obavy nad stratou ľudských hodnôt, ktoré by mohla ubrániť duchovná kultúra. Techniku vnímal ako prostriedok násilia voči človeku, čo sa premietlo aj v jeho dielach ako Válka s mloky či Bílá nemoc.
Pre mnohých sa však Čapek spája najmä s robotmi. V jeho hre R.U.R. sa totiž toto slovo po prvý raz objavilo. Aj preto sa spisovateľ považuje za jedného z prvých československých autorov literárnej fantastiky.
Koniec autority
Problémy začal mať Karel Čapek s nástupom fašizmu. Aj keď predtým uvažoval o politickej kariére, bol prvým predsedom československého Penklubu a navrhli ho na Nobelovu cenu.
Hospodárska kríza, nástup fašizmu, mníchovský diktát a odchod Beneša, zničenie hodnôt v ktoré veril, ale aj obavy pred blížiacou sa skazou ho ako človeka zlomili.
Čapek sa stal terčom pravicových fašistických plátkov, útočili naňho pre Bílú nemoc či román Krakatit. Na tieto útoky odpovedá napísaním antifašistickej drámy Matka i útekom do letného domu v Strži.
Už predtým mal podlomené zdravie, a presun mu nepomohol. V Strži Čapek prechladol, dostal zápal ľadvín a napokon zápal pľúc.
Karel Čapek zomrel 25. decembra 1938, len 3 mesiace pred tým, ako ho chcelo zatknúť gestapo. Jeho brat Josef zomrel v koncentračnom tábore.
Autor: Zora Sirácka
