Francúzsky prozaik, dramatik, hudobný a literárny kritik zomrel 30. decembra 1944, pred 65 rokmi.
Romain Rolland
Narodil sa 29. januára 1866 v Clamecy.
V roku 1915 mu bola udelená Nobelova cena za literatúru.
Napísal životopisné štúdie o Beethovenovi, Michelangelovi, Tolstom a Gándhím.
Zomrel 30. decembra 1944 vo Vézelay.
Romain Rolland sa narodil v burgundskom mestečku Clamecy ako syn váženého miestneho notára, ktorý pochádzal zo starobylého rodu staviteľov.
Keďže už v útlom veku prejavil ohromné nadanie, rozhodla sa jeho rodina presťahovať do Paríža, aby štrnásťročný Romain dosiahol čo najlepšie vzdelanie.
Počas štúdia histórie na elitnej škole Ecole Normale Supérieur sa uňho prehĺbil záujem o spoločenskú krízu Francúzskej republiky a dospel k hlbokému pesimizmu.
Láska Beethoven Mladík našiel východisko v Tolstého filozofii, v ktorej objavil lásku k ľuďom a túžbu po dokonalej spravodlivosti. Okrem klasického ruského majstra obdivoval Ludwiga van Beethovena.
Od polovice 90. rokov začal už ako nový profesor dejín umenia písať aj hudobné kritiky, divadelné hry z obdobia antiky a renesancie a vytváral dramatickú dekalógiu o Veľkej francúzskej revolúcii. Na začiatku nového storočia však vydal prvý zo svojich heroizujúcich životopisných románov – Beethovenov život.
Ešte počas školy sa zamiloval a narýchlo oženil, no manžel?stvo sa skončilo rozvodom. Od vtedy sa ženám vyhýbal.
Rieka života V roku 1903 sa 37-ročný spisovateľ pustil do najväčšieho projektu svojej kariéry – desaťzväzkového románu Ján Krištof. Štruktúru diela, jeho dejové línie, jednotlivé motívy a myšlienky si precízne naplánoval tak, aby román pripomínal výstavbu veľkolepej symfónie.
Do príbehu o geniálnom nemeckom hudobníkovi Jánovi Krištofovi Kraftovi autor premietol nielen autobiografické prvky, ale využil aj značné hudobné vedomosti či črty milovaného Beethovena. V diele však vyjadril aj vlastné mravné krédo: tvrdil, že len prekonávaním prekážok sa človek vyvíja a dospieva k vnútornej slobode.
Román, ktorý vychádzal od februára 1904 v štrnásťdennej zošitovej rade počas ôsmich rokov, získal obrovský ohlas. Preložený bol do tridsiatich jazykov a kritika ho označila pojmom román – rieka.
Čoskoro sa však začala 1. svetová vojna a Rolland preto odišiel do švajčiarskeho exilu, kde v spoločnosti Jamesa Joyca či Stefana Zweiga hľadal cestu k mierovému riešeniu konfliktu. O rok neskôr, v roku 1915, sa dočkal Nobelovej ceny. Iróniou osudu sa tak stalo práve v čase, keď bol mnohými rodákmi obvinený z vlastizrady.
Do posledného dychu Rollandovo literárne dedičstvo zahŕňa množstvo esejí, kritík, životopisov i divadelných hier, no o najtrvácnejšie hodnoty sa zaslúžil románmi.
Písanie Jána Krištofa v ňom vytvorilo túžbu po voľnej galskej veselosti, až bezohľadnosti, čoho výsledkom bol historický román Colas Bruegnon (u nás známy pod názvom Dobrý človek ešte žije). Dodnes obľúbené čítanie je prestúpené filozofickým nadhľadom hlavného hrdinu, ktorému autor vložil do úst tvrdenie, že človek si musí urobiť život na zemi príjemným.
V krátkom období napísal Rolland aj klasické dielo Peter a Lucia. Vtedy však už premýšľal o svojom druhom rozsiahlom opuse Očarená duša, kde hlavnú postavu zveril žene. Vkusne dávkovaný sociálny dôraz i komplexná drobnokresba hrdinky priniesli autorovi také renomé, že pri okupácii Francúzska sa ho nacisti neodvážili zatknúť.
Svetoznámy humanista sa pritom priklonil k propagácii Sovietskeho zväzu a utopickému socializmu. Kritika si to dnes vysvetľuje skutočnosťou, že Rolland nepoznal pravdu o hrôzach tamojšieho režimu.
Po uzatvorení paktu Molotov – Ribbentrop však zaujal kritický postoj aj k Stalinovi a neskôr, keď si ako starý pán kúpil dom v rodnom kraji, obrátil sa ku katolicizmu.
