koch priniesol na scénu nové prvky, ktorými ovplyvnil myslenie a cítenie celej jednej generácie. Zomrel pred 40 rokmi, 26. decembra počas Vianoc.
Jiří Šlitr sa narodil 15. januára 1924 v malej dedinke v Podkrkonoší. Od matky zdedil hudobné a od otca výtvarné nadanie. Keď dorastal, stal sa muzikantom, skladateľom, spevákom, komikom i výtvarníkom. Ale najprv, kvôli otcovi, vyštudoval právo, no nikdy sa mu nevenoval.
Kresliť začal už počas gymnázia v Rychnově nad Knežnou. Kreslenia a maľovania sa nevzdal ani vtedy, keď už bol známym muzikantom, spevákom i komikom. Kreslil stále, vo voľných chvíľach i pauzách medzi výstupmi, najmä detaily javiska, portálov, šansónové tanečnice, spevákov, hercov, hudobníkov.
Navštevoval pritom galérie vo svete, študoval vystavené obrazy. Dokonca v rokoch 1957– 1969 usporiadal dvanásť významných výstav. V tom období mal na svojom konte aj dvadsať ilustrovaných kníh.
Chuligáni na obrazovke
Prvé Šlitrove skladateľské pokusy sa odohrali ešte na gymnáziu, no piesne začal skladať až neskôr, začiatkom päťdesiatych rokov.
Tiahlo ho to najmä k divadlu. Ako herec prvýkrát vystúpil v televíznom Silvestri 1957, kde s Jiřim Suchým uviedli pieseň Takový je život a Pršelo, jen se lilo.
O úspechu sa vtedy nedalo hovoriť, pretože už počas vystúpenia do televízie telefonovali rozhorčení diváci a protestovali proti „tým dvom chuligánom“ na obrazovke.
Šlitr sa potom vzdal podobných vystúpení, no živiť sa chcel hudbou.
Keď sa v roku 1957 zoznámil s Jiřim Suchým, založili divadlo Semafor a v polovičke šesťdesiatych rokov sa ocitli na špičke českej divadelnej kultúry.
V sezóne 1961-1962 opustili Semafor spevácke hviezdy Pilarová, Matuška i Štedrý. Divadlu následne predpovedali koniec, no ďalšia inscenácia Jonáš a tingl-tangl, ktorú autorsky pripravili práve Šlitr a Suchý, mala nesmierny úspech.
Stala sa udalosťou roka a nová komická a autorská dvojica bola na svete. Jiří Šlitr v charakteristickom čiernom klobúku ako ten, čo všetko popletie a Jiři Suchý v slamenom klobúku ako ten múdrejší.
Ženy a film
Piesne Jiřího Šlitra ovládli rozhlas, javiská, televízne obrazovky aj filmové plátno. Šlitrova maska smutného klauna bola nápaditá, typická svojským humorom a nadhľadom. Dvojica sa objavuje aj vo filme Bylo nás deset.
Tento film bol len akousi skúškou na film Kdyby tisíc klarinetů, ku ktorému napísali scenár, hudbu i postavy.
Šlitr, aj keď bol hviezdou, však hovoril málo a nepôsobil ako rodený zabávač. Osobným čarom si však získal veľa priateľov. Svoje súkromie si však starostlivo chránil a ani najbližší často nevedeli o jeho dobrodružstvách.
Okolo skladateľa sa stále točili krásne a inteligentné ženy, nikdy sa však neoženil. Dokonca ani v Semafore nikdy oficiálne nebol stálym členom. Jeho snom bol totiž Broadway. Pol roka strávil v USA, kde sa snažil presadiť, žiaľ, neúspešne.
Záhadná smrť
Na jeseň 1969 Semafor oslavoval desaťročné jubileum. 23. decembra Šlitr všetkým v divadle prial šťastné sviatky. O štyri dni však ČTK vydáva smutnú správu, že vo veku 45 rokov skladateľ, spevák, herec a maliar Jiři Šlitr zomrel. Vo vyšetrovacej správe sa hovorilo o následkoch otravy kysličníkom uhoľnatým.
Písalo sa o samovražde, nešťastnej zhode okolností i o unikajúcom plyne. Šlitrova smrť sa na dlhé roky zahalila tajomstvom aj preto, že ho v pražskom ateliéri v noci z 26. na 27. decembra našli s mladučkou milenkou.
Dobroslava Medvecová
