Nemá síce ani 30 štvorcových kilometrov, napriek tomu patrí Macau významné miesto v histórii najväčšieho kontinentu na svete. V roku 1557 tu totiž Portugalci založili prvú európsku kolóniu v Ázii. Pred desiatimi rokmi ju zas ako poslednú na kontinente odovzdali Číne. Koloniálna éra v Ázii sa tým definitívne skončila.
Chudobnejší ako Hongkong
Macao sa počas štyroch storočí snažili získať pod svoju kontrolu ďalšie koloniálne mocnosti, nároky na toto územie si viackrát robila Čína, ale mesto odolalo a aj naďalej ostalo pod kontrolou Lisabonu.
Situácia sa zmenila až po zvrhnutí portugalského diktátora Antónia de Oliveiru Salazara v roku 1974. Nová vláda vtedy avizovala, že sa postupne zbaví všetkých svojich zámorských teritórií a Macao získalo status „čínskeho územia pod portugalskou správou“. Svoje odhodlanie nevládnuť v Macau večne, dložila už onedlho, keď v novom štatúte portugalskú správu vláda označila za dočasnú.
Potom bol už len krok k definitívnemu vyriešeniu tejto otázky. Čínsko-portugalské rokovania o Macau sa začali v roku 1986, správu prebrala Čína 20. decembra 1999.
Príbeh Macaa v mnohom pripomína Hongkong. Obe pôvodne čínske mestá boli dlhé roky pod správou európskej koloniálnej mocnosti, ktorá sa ich nakoniec vzdala v prospech komunistickej Číny, Briti odovzdali Hongkong dva roky pred Macaom. Zásadný rozdiel je však v ekonomickom rozvoji a pozornosti, ktoré mocnosti svojim kolóniám venovali.
Kým Briti vypiplali z Hongkongu finančné centrum celosvetového významu a využívali ho na získanie vplyvu v Ázii, Portugalci do Macaa veľmi neinvestovali. Ich kolónia sa tak stala najmä herňou kontinentu, ekonomika stojí a padá na turistickom priemysle, v miestnych kasínach svoje peniaze míňajú väčšinou práve hongkonskí finančníci. Nemajú to ďaleko, mestá sú od seba vzdialené len 50 kilometrov.
Obe mestá mali pred pričlenením ku komunistickej Číne pomerne liberálny politický ráz, ktorý Peking sľúbil zachovať aj po ich pričlenení. Komunisti sa heslom Jedna krajina, dva systémy snažili upokojiť svojich budúcich občanov. Zafungovalo to, po prevzatí Macaa nenastal žiadny výraznejší exod pôvodných občanov ani napriek tomu, že portugalská vláda im prisľúbila portugalské pasy.
Samotný akt odovzdávania mesta bol tradične čínsky megalomanský. Portugalskú vlajku presne o polnoci z 19. na 20. decembra vymenila čínska. Vlajky viali vo vetre aj napriek tomu, že odovzdávanie sa odohralo vnútri. Organizátori totiž použili špeciálne vzdušné turbíny.
Sen o jednotnej Číne žije
Vtedajší čínsky prezident Ťiang Ce-min naznačil aj ďalšie rozširovanie komunistickej Číny. Okrem privítania nových občanov totiž poznamenal, že zjednotenie podľa hesla Jedna krajina, dva systémy by bolo použiteľné aj pre Taiwan.
Hongkong je čínsky, Macao tiež, ešte Taiwan a naplnil by sa tak sen o zjednotenej Číne.
