Narodil sa pred 205 rokmi, 10. decembra 1804.
Carl Jacobi pochádzal z postupimskej rodiny úspešného bankára. No to, čo mu umožnilo rýchlu kariéru, neboli peniaze jeho otca, ale najmä výnimočný talent a pracovitosť.
Študoval na berlínskej Humboldtovej univerzite, kde získal v roku 1825 titul doktora filozofie.
O dva roky neskôr sa stal mimoriadnym profesorom matematiky Königsberskej univerzity, od roku 1829 tam pôsobil až do roku 1842 ako riadny profesor. Pracoval s takým úsilím, že v roku 1843 skolaboval, k čomu prispela aj cukrovka, takže si musel na dlhší čas odpočinúť v Taliansku. Tam sa zoznámil s iným vynikajúcim nemeckým matematikom, Dirichletom.
Univerzitná solidarita
Z Talianska sa Jacobi presunul do Berlína, kde získal za svoje zásluhy štátnu penziu. Počas revolučných udalostí v roku 1848 kandidoval do parlamentu za liberálov. Jeho kandidatúra bola síce neúspešná, no napriek tomu mu po potlačení revolúcie urazený kráľ penziu zobral. Matematik, jeho manželka a ich sedem detí zostali bez prostriedkov.
Jacobi, ktorý už vtedy vo svete vedy a matematiky znamenal príliš veľa, však unikol z dosahu kráľovskej pomsty rýchlo: niekoľko univerzít mu ponúklo možnosť prednášať. Krátko na to Jacobimu penziu obnovili.
Nemučil, ale učil
Skromnú a zmierlivú náturu Carla Jacobiho dokumentuje fakt, že keď jeho večný vedecký súper Niels Henrik Abel zverejnil novú prácu, ktorá sa v mnohom odrážala od predchádzajúcich výsledkov Jacobiho, ten iba poznamenal: „Je lepšia ako moja práca a siaha vyššie než moja pochvala, ktorej som schopný.“ Sám navrhol, aby sa skupina integrálov, ktorú jeho súper vytvoril, volala Abelova grupa. Jacobi bol vynikajúcim matematikom a zaslúžil sa o rýchly rozvoj tejto disciplíny v prvej polovici 19. storočia. Zanechal po sebe obrovské množstvo literatúry, z ktorej značnú časť publikovali až po jeho predčasnej smrti (zomrel v januári 1851 v Berlíne na osýpky).
Obľúbený pedagóg
História si pamätá Jacobiho aj ako obľúbeného a uznávaného pedagóga, bez ktorého by neexistovala jedna generácia nemeckých matematikov. Vďaka svojej náture, no aj vďaka vlastným skúsenostiam s nemeckým vzdelávaním sa nesnažil študentov mučiť drilom, ale dával im dostatok priestoru na samostatné myslenie. Jeho meno nesie nielen veľa matematických pojmov, ale aj Jacobiho kráter na Mesiaci.
