Ak moje slová pre čitateľa niečo znamenajú, som rád, ak nie, ospravedlňujem sa a žiadam, aby ich hodil do ohňa. Aj nejako takto sa spisovateľ a filozof Markíz de Sade prihováral svojmu čitateľovi. Zomrel pred 195 rokmi.
Markíz de Sade
Narodil sa 2. 6. 1740 v Paríži.
27 rokov strávil vo väzeniach a v psychiatrických liečebniach.
Pomenovali po ňom sadizmus.
Je autorom kníh na pomedzí pornografie a filozofie.
Zomrel 2. 12. 1814 v Charentone.
Markíz Donatien Alphonse Francois de Sade sa narodil v starobylej šľachtickej rodine, ktorá pochádzala z južného Francúzska a bola vetvou rodu Bourbonovcov.
Jeho otec bol diplomat a Donatiena vychovávali voľnomyšlienkarsky. Po absolvovaní vojenských škôl to vo veku 22 rokov dotiahol na kapitána kráľovskej jazdy. Zúčastnil sa na sedemročnej vojne a z armády následne vystúpil: s charakteristikami silne narušený, ale extrémne odvážny. V armáde nadobudol aroganciu, panovačnosť, stal sa z neho hráč a sprevádzali ho viaceré sexuálne aféry. Mal však rád filozofiu a divadlo.
Manželstvo, ale aj excesy Po odchode do civilu sa de Sade ihneď oženil, najmä pre zlú finančnú situáciu, s dcérou bohatého parížskeho sudcu, Renée Pelagie de Montreuil. Spojili si tak peniaze so spoločenskou úctou. Už päť mesiacov po svadbe však mal aféru s prostitútkou Jeanne Testardovou, ktorá ho udala pre perverzitu.
Žiadal od nej, aby ho bičovala, čítal jej blasfemickú poéziu a tvrdil, že Boh neexistuje. Vtedy ho trest ešte minul. No aféra s prostitútkou Rose Kellerovou, ktorú pri sexe mučil, mu vyniesla sedem mesiacov za mrežami.
Napriek výčinom ho jeho manželka však oddane milovala, porodila mu tri deti a do väzenia, z ktorého jej písal nežné ľúbostné listy, mu nosila všetko, čo potreboval. Odtiaľ pašovala aj jeho rukopisy.
Nebolo to všetko. Nepokojný markíz v roku 1772 s komorníkom Latourom vyhľadal prostitútky, a pri orgiách, perverznostiach a vzájomnom bičovaní im zamiešal do jedla veľkú dávku španielskej mušky, pričom ich takmer otrávil. Odsúdili ho na trest smrti, no zachránila ho útek do Talianska. Neskôr mu trest zrušili.
De Sade bol monarchista, no opovrhoval náboženstvom a cirkvou. Keďže bol nepoučiteľný, na svojom zámku pokračoval v orgiách. Zavreli ho za to aj do Bastily.
V Bastile sa nudil a spomenul si na svoje nenaplnené literárne ambície. Zúročil svoje skúsenosti a písaním ventiloval svoje vášne. Vznikajú tak diela ako 120 dní Sodomy i ďalšie.
Občan de Sade Z väzenia vyšiel de Sade pribratý, plešatý a impotentný. Jeho manželka sa utiahla do kláštora. Začal písať pamflety a dokonca mal aj nižšiu funkciu vo vláde. Vtedy vychádza aj Justína alebo prekliatie cnosti, Filozofia v budoári a Juliette alebo prednosti hriechu. Tentoraz ho však zavreli bonapartovci – za písanie, a to rovno do blázinca, s diagnózou nevyliečiteľná sexuálna zvrátenosť. Z neho sa už nedostal a zomrel v ňom.
Kontroverzný de Sade bol patologický zvrhlík, cynik, autor pornografie, šokoval, vyzdvihoval zlo, násilie pre rozkoš, bol ukrutný, no na druhej strane bol i tragickou osobnosťou vo večnom boji so spoločnosťou.
Odhodil všetky morálne normy, vysmieval sa tradíciám, náboženstvu i zvyklostiam. Aj pri vyzdvihovaní zla nezabúdal na iróniu a humor, a zverejňoval pritom najskrytejšie pochody ľudského podvedomia, pri ktorých odhodil všetky morálne okovy.
Mnohí filozofi aj spisovatelia ocenili jeho dielo, ktoré je častou inšpiráciou filmárov. V čitateľoch vzbudzuje triašku pri čítaní erotických scén, ale aj pri sadistických opisoch – a preto ho dnes už do ohňa nehádžu.
Autor: Zora Sirácka
