Včera uplynulo 130 rokov od jeho narodenia.
Rudolf Friml
Narodil sa 2. decembra 1879.
Považovali ho za zakladateľa hudobného divadla.
Zomrel 12. novembra v 1972.
Bol to mladý talent. Pražský pekársky syn Rudolf Friml uverejnil svoju prvú klavírnu skladbu už ako desaťročný. Okrem talentu však mal aj svojskú povahu. Po štyroch rokoch sa stal žiakom slávneho Antonína Dvořáka na pražskom konzervatóriu, no štúdium pre disciplinárny priestupok nedokončil. Friml totiž tvrdohlavo vystupoval aj bez súhlasu školy.
Úspech v New Yorku Rudolf po odchode zo školy získal miesto baletného korepetítora v Národnom divadle. Už vtedy sa objavili jeho skladateľské sklony: skomponoval nielen hudbu k operetnej vložke Gejša, z ktorej neskôr vytvoril jednodejstvový balet Slávnosť chryzantém, ale zhudobnil aj cyklus básní pod názvom Závišove piesne.
V rokoch 1901 a 1902 sprevádzal na klavíri aj svojho spolužiaka, slávneho českého husľového virtuóza Jana Kubelíka. Deväť rokov koncertovali po svete, až sa usadili v New Yorku. Tam mal Friml s newyorskými symfonikmi v Carnegie Hall veľký úspech. Zahrali dokonca jeho Klavírny koncert in B v ktorom Friml improvizoval. Umožnilo mu to štart do rodiaceho sa amerického šoubiznisu. Preto už v Amerike zostal.
Aj tri operety naraz Friml sa v Spojených štátoch presadil nielen ako sólový a orchestrálny klavirista, ale hlavne ako skladateľ. Písal piesne a orchestrálne diela, ktoré zaujali nielen slovanskou melodikou, ale i technikou. Skladateľsky sa však najviac orientoval na operetu. V nasledujúcich dvadsiatich dvoch rokoch skomponoval každoročne jednu.
Často sa preto stávalo, že na Brodwayi uvádzali i tri jeho diela naraz. Prvým výrazným úspechom však bola v roku 1913 Svetluška, z ktorej zaujala najmä pieseň Giannina mia i slávna Oslia serenáda.
Najväčší Frimlov úspech však ešte len mal prísť. V roku 1924 ho v Imperial Theatre v New Yorku získal príbeh o láske a vražde v Skalistých horách. Opereta sa volala Rose Mary a dosiahla až 557 repríz. Hrala sa nielen v New Yorku, ale čoskoro aj v Paríži, Londýne či v Ríme. Nasledoval úspešný Kráľ tulákov o hrdinských činoch Francoisa Villona, kráľa na jeden deň, či zhudobnené Dumasove dobrodružstvá v Troch mušketieroch.
Úspech aj doma Operetu Rose Mary Friml ponúkol aj Prahe. Jej uvedenie v holešovickej Uranii dosiahlo až 280 repríz. O rok neskôr sa pridala aj pražská Veľká opereta, kde 310 reprízami Friml prekročil dobový rekord. Možno aj preto, že operetu vtedy vnímali ako vrchol Rudolfovej tvorby.
Mal však šťastie, že jeho najväčšia skladateľská aktivita spadala do obdobia, keď bol na vrchole operetný typ hudby.
Keď sa móda v hudobnom divadle zmenila a romantická spevná opereta sa začala prikláňať k realizmu a novému muzikálovému štýlu, postupne sa strácala aj Frimlova popularita.
Po neúspechu posledného diela Anina v roku 1934 opustil Rudolf svoje newyorské sídlo a utiahol sa do Hollywoodu, kde dozeral na sfilmovanie svojich diel.
