Výbuch v indickej fabrike nastal v noci z 2. na 3. decembra pred 25 rokmi.
Zanedbanie povinností, snaha čo najviac ušetriť. Vypnuté poplašné zariadenie, nijaký odborný dozor, lacné a nebezpečné skladovanie rizikových látok. To boli východiská najväčšej priemyselnej katastrofy v dejinách.
Nehoda v chemickej továrni spoločnosti Union Carbide v indickom Bhopále si vyžiadala viac ako 20-tisíc obetí a jej následkami trpí asi pol milióna ľudí. Oblasť nehody je nielen dodnes zamorená, no do pôdy a spodných vôd stále unikajú jedovaté látky.
Nebezpečné, no lacnejšie
Chemickú továreň v Bhopále založili v roku 1969. Väčšinovým vlastníkom sa stala americká spoločnosť Union Carbide, podiel prostredníctvom rôznych verejných inštitúcií vo fabrike získala aj indická vláda.
V závode plánovali vyrábať pesticídy. Koncom sedemdesiatych rokov sa k produkcii pridal aj metylizokyanát, toxická organická zlúčenina, ktorá sa používa ako alternatíva niektorých druhov látok proti poľnohospodárskym škodcom. Jeho výroba vo fabrike nahradila síce menej nebezpečné, no drahšie chemické látky. Snaha americkej firmy ušetriť však bola dôvodom, prečo sa stalo nešťastie.
Okolo deviatej večer spustili pracovníci fabriky rutinné čistenie potrubia. O hodinu neskôr sa však voda dostala do nádrže 610. V nej sa nachádzalo aj 42 ton metylizokyanátu. O niekoľko minút pravdepodobne nastáva výbuch a plyn sa dostane do ovzdušia. Asi o pol jednej sa ozve prvá výstražná siréna, no pracovníci fabriky ju vypnú. Ozýva sa znovu čosi pred jednou, vtedy sa už na útek dávajú aj zamestnanci závodu.
Políciu kontaktujú až potom, to sa však už ovzduším rozšírili nebezpečné látky a niektorí postihnutí smerujú do nemocnice. Väčšina ľudí však netuší, čo sa deje. Nik im nepovie, že majú utesniť okná a ostať doma. Naopak, ľudia vychádzajú na ulicu. Aj to je príčinou, prečo umierajú. Zvládnuť situáciu sa pritom pracovníkom továrne darí až ráno. Neskoro.
Oblasť nikoho
Spoločnosť Union Carbide zodpovednosť za katastrofu odmietla. Vraj obyvatelia mesta bývali načierno v zakázanej zóne. Neskôr sa s vládou dohodla na mimosúdnom vyrovnaní vo výške asi 470 miliónov dolárov.
Právna zodpovednosť za nešťastie však dodnes nie je doriešená a obyčajných ľudí nik neodškodnil. Pritom aj 25 rokov po nešťastí je oblasť znečistená.
