Katastrofálny dosah revolúcie v rokoch 1848 – 1849 odzvonil akýmkoľvek priaznivejším vyhliadkam politického a kultúrneho života v Hornom Uhorsku. Tlačový zákon a cenzúra doviedli dovtedy aktívnych štúrovcov k pasivite. Romantizmus sa vyčerpal, no práve vtedy sa na scéne objavil nadaný literát Ľudovít Kubáni. Zomrel 30. novembra 1869, pred 140 rokmi.
Ľudovít Kubáni
Narodil sa 16. októbra 1830 v Slovenských Zahoranoch.
Venoval sa poézii, próze, literárnej kritike, ale aj dráme.
Zomrel 30. novembra 1869 v Rimavskom Brezove.
Najznámejšie dielo Valgatha vyšlo tri roky po jeho smrti.
Rodák z Gemeru, Ľudovít Kubáni, by sa k literárnej činnosti azda nedostal, keby v meruôsmom roku neštudoval vo vriacom kotle – na levočskom gymnáziu.
K romantickým ideálom si však z prvotného nadšenia postupne vybudoval individuálny nadhľad. Pod ťarchou neutíchajúcich existenčných problémov sa snažil takéto myšlienky posunúť do každodenného života.
Bez sentimentality o tom dokonca vypovedá aj v jednom zo svojich bonmotov: „Jedným som romantik, druhým chlebár! Rád bych vedel, ako sa tieto dva extrémy môžu sústreďovať v jednej osobe!“
Napriek tomu, že z mena Ľudovít Kubáni sa dnes stalo prakticky neznáme encyklopedické heslo, vo svojej generácii patril k popredným predstaviteľom literatúry, ktorá zachytávala život po revolúcii.
Hladný „žobrák s lutnou“ Svoje prvotiny vytvoril Kubáni práve v Levoči. Spočiatku písal básne pre 23 čísel vlastného rukopisného časopisu Hodiny zábavy a potom aj do časopisov Sokol a Orol. Odchovaný veršami štúrovcov, obzvlášť Sládkoviča, sa usiloval o vlastnú poetiku, no so širokým záberom. Okrem obligátnych buditeľských motívov hľadel ironicky aj do ľudskej mysle.
Na začiatku 60. rokov 19. storočia sa z Kubániho stal tvorca krátkych prozaických celkov, čím odpovedal na vtedajší trend a hlavne publikačné možnosti.
On sám by rád písal o vznešenejších veciach, no diktát čias bol silnejší. Za pozornosť akiste stojí humorná epizódka Hlad a láska, v ktorej hlavný hrdina takmer prišiel o lásku svojej snúbenice len preto, že bol neznesiteľne hladný.
Sociálnu situáciu jednotlivca spracúva na väčšom priestore aj vo svojej najtypickejšej próze – poviedke Mendík.
Dejepis v literatúre V poslednom desaťročí svojho života sa Kubáni začal sústreďovať na diela s historickou tematikou. Ako napísal svojmu priateľovi Pavlovi Dobšinskému, doslova ho lákala vízia napísať historický román.
Keď vydal básnickú povesť Radziwillowna, kráľovná poľská, už roky pracoval na diele známom pod menom Valgatha, ktoré malo byť vstupom do napokon nezavŕšeného románového cyklu.
Prvý slovenský román od čias Bajzu tak dýcha pozoruhodnou snahou zapojiť tuzemskú literatúru do medzinárodného kontextu.
Autor v predhovore tejto najosobitejšej knihy, ktorá zobrazuje konflikty záujmov uhorskej, nemeckej a bratríckej moci na území Slovenska v 15. storočí, píše:
„Veľmoži medzi sebou rozpadnutí, moc nesústredená, osobné chúťky po vláde, moci a zisku – a ľud, sťa kosienka divým stádom rozšliapaná, kryje sa úbohý, dodrancovaný do skrýš zeme, do tmavých jaskýň, do neprístupných hôr, hľadajúc aspoň bezpečnosť tela; bo čo mal, nie Boh, ale kŕdeľ za kŕdľom dravých žoldnierov mu vyrval.“
Historická alegória napísaná úsmevným dobovým jazykom je však v skutočnosti odrazom aktuálnej politickej situácie. Kubáni v nej odhaľuje propagáciu Novej školy a jej hlásanie o zmierení Maďarov so Slovákmi.
No tak ako skutočnosť, aj dielo je len akýmsi bojom – autor sa snaží o realistické vykreslenie postáv, no
udalosti, v ktorých sa pohybujú, sa riadia skôr romantickými pravidlami.
Smutný koniec Keď počas revolúcie Kubáni zanechal z existenčných dôvodov štúdium, ešte netušil, čo všetko zažije. Žiaľ, prevaha neradostných skúseností a celková životná dezilúzia z neho spravili živoriaceho bedára.
Od roku 1849 pôsobil ako úradník a dozorca v sklenej hute v Zlatnom a neskôr aj v štátnej administratíve vo viacerých slovenských mestečkách.
Jeho hmotný nedostatok sa prehĺbil po páde Bachovho absolutizmu a navyše, po rakúsko-uhorskom vyrovnaní prišiel z politických dôvodov o prácu a so svojou početnou rodinou bol odkázaný na pomoc priateľov. Nešťastie v nešťastí – v noci z 29. na 30. novembra 1869 Kubáni tragicky zahynul.
Vášnivý spoluhráč, vlastný švagor Andrej Antalík, ho v návale hnevu prebodol pri kartách.
