Bejzbal je šport momentov. Ak niekto úspešne odpáli raz z troch pokusov, je superhviezdou. Ak má aspoň jeden úspešný pokus v 56 zápasoch po sebe, je absolútnou legendou a doživotným rekordérom. Ako Joe DiMaggio, ktorý by sa v stredu dožil 95 rokov.
V čase, keď sa história európskeho futbalu len začínala písať, v prvej polovici 20. storočia, bol v zámorí bejzbal už dávno náboženstvom. Desaťtisíce fanúšikov chodili na každý zápas a už vtedy vznikali legendy, ktoré sú súčasťou histórie doteraz.
Jednou z nich je slávna dynastia New York Yankees, medzi najslávnejšie mená patrí Joe DiMaggio.
Narodil sa 25. novembra 1914 do nie celkom bejzbalových pomerov - jeho rodičia boli talianski prisťahovalci zo Sicílie žijúci v rybárskej dedine v Kalifornii. Joe vyrastal v talianskej štvrti v blízkosti San Francisca.
Úspech už od začiatku
Na východné pobrežie do tímu Yankees sa dostal v roku 1936 po tom, ako o svojom talente opakovane presviedčal v mládežníckych súťažiach.
Prišiel síce do slávneho klubu, bolo to však len dva roky po tom, ako Yankees opustil legendárny Babe Ruth, s ktorým sa spájali úspechy minulých rokov, a mužstvo sa nachádzalo v menšej kríze. DiMaggio hneď po svojom príchode ukázal, že na Yankee Stadium sa začína nová éra úspechov.
DiMaggio sa v prvých štyroch sezónach prebojoval so svojimi spoluhráčmi do absolútneho bejzbalového finále Svetovej série a vždy sa tešili z úspechu. Celkovo počas trinástich rokov pôsobenia v drese Yankees DiMaggio získal deväť titulov.
Podľa odborníkov bol tento zadnopoliar jedným z najvšestrannejších hráčov histórie. Vynikal takmer vo všetkom - v poli, na pálke, patril medzi najrýchlejších bežcov a navyše bol nesmierne odhodlaný stále sa zlepšovať. Hold mu vzdal aj jeho najväčší rival Ted Williams. „Vždy som mal pocit, že som lepším pálkarom ako Joe. Ale musím povedať, že najlepším bejzbalistom našej éry bol on. Zvládal všetko,“ povedal podľa New York Times.
Najslávnejší moment DiMaggiovej kariéry prišiel v roku 1941. Dva mesiace neodohral zápas bez toho, aby aspoň raz úspešne neodpálil. Spolu 56 zápasov, čo sa nikdy predtým ani potom nikomu v americkej MLB nepodarilo. Tento rekord mnohí považujú za jeden z najväčších v histórii celého športu.
Mimochodom, hneď po konci tejto série začal v ďalšom zápase novú, tentoraz „len“ 16-zápasovú.
V roku 1949 podpísal DiMaggio novú zmluvu a stal sa vôbec prvým športovcom histórie s ročným platom stotisíc dolárov. To sa však jeho kariéra už blížila ku koncu. Naďalej síce patril medzi najlepších a najusilovnejších hráčov ligy, no zranenia ho ničili natoľko, že sa prakticky nemohol pohnúť bez bolesti. Aktívnu kariéru ukončil v roku 1951, ako inak, víťazstvom vo Svetovej sérii.
Vtedy sa začala druhá časť DiMaggiovho života - stal sa absolútnou celebritou, ktorú Spojené štáty milovali. Stelesňoval americký sen, podľa ktorého sa aj syn talianskeho rybára môže dostať na vrchol. Svoju gloriolu ešte znásobil, keď sa mu podarilo získať najkrajšiu ženu tých čias Marylin Monroe.
Navždy Marylin
Ich vzťah sa začal v roku 1952. Našli sa aj napriek tomu, že sa nachádzali v úplne opačnej fáze života. DiMaggio bol legendou tesne po ukončení kariéry, kým Marylinina hviezda ešte len stúpala. Zosobášili sa o dva roky neskôr, no ich manželstvo vydržalo len deväť mesiacov.
City medzi nimi ani potom úplne nevyprchali, najmä z DiMaggiovej strany. Keď bola herečka na pokraji zrútenia, ponúkol jej pomocnú ruku. Po jej smrti v roku 1962 dokonca zaplatil pohreb a ďalších dvadsať rokov dal trikrát týždenne posielať kvety k jej krypte na cintoríne v Los Angeles.
DiMaggio sa stal v USA jednou z legiend 20. storočia spolu s menami ako Elvis Presley či James Dean. A s koncom tejto epochy sa končil aj jeho život. V októbri 1998 ho hospitalizovali s rakovinou pľúc, v nemocnici strávil 99 dní. Potom ho previezli do jeho domu na Floride, kde 8. marca 1999 zomrel. Ani pri posledných slovách nezabudol na svoju životnú lásku. „Konečne uvidím Marylin,“ zneli.
