SME

Iránsky prepad ambasády USA

Spojené štáty nedostali v 20. storočí veľa podobných faciek ako v novembri 1979 v Teheráne. Mladí rozhnevaní Iránci vtedy vtrhli na ambasádu a vyše roka tam zadržiavali 52 Američanov.

Iránci držali amerických diplomatov v zajatí 444 dní.Iránci držali amerických diplomatov v zajatí 444 dní. (Zdroj: PROFIMEDIA)

Kríza, ktorá začala presne pred 30 rokmi, okrem iného potopila amerického prezidenta Jimmyho Cartera.

Prvú novembrovú nedeľu roku 1979 bolo americké veľvyslanectvo v Teheráne pre verejnosť zatvorené. Pracovníci chceli využiť voľno aj na to, aby pretreli slogany, ktoré na steny počas predchádzajúcich demonštrácií namaľovali protestujúci Iránci.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Americká ambasáda bola v rušných časoch iránskej revolúcie častým terčom rozhnevaných ľudí.

Ako spomínal vo svojom denníku Robert Ode, pracovník na konzuláte, väčšina zamestnancov prišla napriek tomu do práce. Dopoludnia okolo deviatej hodiny práve pomáhal s papiermi jednej mladej Američanke, keď „hlavný konzul prikázal, aby sme všetko nechali tak a išli na druhé poschodie konzulátu. Dozvedel som sa, že davu sa podarilo dostať sa do budovy“, píše Ode.

SkryťVypnúť reklamu

Tak sa začala vyše roka trvajúca dráma zajatia amerických diplomatov Iráncami. Jedna z najväčších prehier americkej diplomacie v 20. storočí stála kreslo aj prezidenta Cartera.

Nemali nič pripravené

Zajatiu predchádzali udalosti iránskej revolúcie. Vodca s diktátorskými sklonmi, šach Rezá Pahlaví, ktorého podporoval Washington, v roku 1978 padol. Iránska islamistická opozícia v krajine ho obviňovala z blízkych vzťahov s Američanmi.

Demonštranti na pár hodín obsadili veľvyslanectvo už na Valentína v roku 1979. Niekoľko ľudí pritom zabili či zranili.

Aj z tohto dôvodu pracovalo v novembri na ambasáde z pôvodných 1400 ľudí iba 70. V komplikovaných časoch však vtedajší iránsky premiér Mehdi Bazargan uistil Američanov, že ich občania sú v bezpečí.

SkryťVypnúť reklamu

Rozhnevaní Iránci požadovali návrat nenávideného šacha. Ten sa najskôr skrýval v Egypte. V októbri 1979 ho nakoniec po predchádzajúcom odmietaní pre lekárske problémy na svojom území prijali Američania.

Reakcia Iráncov bola najskôr mierna. Štvrtého novembra sa to zmenilo, keď dav asi troch tisícok prevažne študentov, z ktorých mnohí boli ozbrojení, vtrhol do ambasády.

Po rokoch iránski študenti hovoria, že obsadiť ambasádu neplánovali na dlho. „Nechceli sme ani zobrať rukojemníkov. Boli sme len skupinou študentov, ktorí chceli vysloviť svoj protest,“ povedal vodca demonštrantov Ebrahim Ashgarzadeh pred rokmi BBC.

Samotní študenti sa najviac báli, že vtedajší líder revolúcie ajatolláh Chomejní tento čin odsúdi, čomu verili aj americkí diplomati. Chomejní však krok študentov podporil a využil tak protiamerické nálady v krajine vo svoj politický prospech. Aj to z neho podľa jeho životopisca spravilo legendu revolúcie.

SkryťVypnúť reklamu

Bezradný Carter

Udalosti v Iráne boli najväčším úderom pre vtedajšieho demokratického amerického prezidenta Jimmyho Cartera. Ten sa snažil vychádzať dobre aj s nepriateľskými režimami a zadržanie amerických diplomatov bol podľa jeho kritikov dôkaz, že táto taktika nefunguje.

Iránci síce po dvoch týždňoch prepustili spomedzi diplomatov ženy a čiernych Američanov, no zadržanie zvyšných 52 ľudí trvalo presne 444 dní. Carter medzitým robil, čo mohol, aby ich prepustili. Obrátil sa na OSN s tým, že Irán porušuje všetky diplomatické pravidlá či zablokoval účty iránskych predstaviteľov v USA. Bezvýsledne.

V apríli sa prezident odhodlal oslobodiť diplomatov násilím. Utajená operácia však dopadla katastrofálne. Americký tím sa helikoptérami premiestnil do iránskej púšte. No po poruchách a nehodách helikoptér, pri ktorých zahynuli ôsmi Američania, sa akcia zastavila, a obrázky mŕtvych tiel v iránskej televízii Cartera v očiach americkej verejnosti ponížili ešte viac.

SkryťVypnúť reklamu

Iránska kríza mala výrazný podiel aj na tom, že vo volebnom roku 1980 Carter prehral súboj s republikánom Ronaldom Reaganom. Počas kampane sa prezident viac ako na volebný boj sústredil na prepustenie unesených. Bez úspechu však pred voličmi pôsobil ako bezradný líder.

Nakoniec o prepustení Američanov rozhodli podľa encyklopédie Britannica dve veci. Najskôr v auguste 1980 vznikla v Iráne nová vláda. Krátko na to sa začala iracko­iránska vojna, a krajina začala vo zvýšenej miere pociťovať embargo Američanov a ich spojencov.

Diplomatov oslobodili za čiastočné odmrazenie účtov.

Carter sa už nedočkal, aby prepustenie oznámil osobne. Iránci na slobodu pustili zadržaných len minúty po inaugurácii nového prezidenta Ronalda Reagana.

SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na Historická revue

Komerčné články

  1. Konferencia eFleet Day 2025 hlási posledné voľné miesta
  2. Dobrý nápad na podnikanie nestačí. Firmy prezradili, čo funguje
  3. Ako zvládnuť podnikanie, rodinu aj voľný čas bez kompromisov?
  4. Realitný fond IAD IRF dosiahol historicky najvyššie zhodnotenie
  5. Inštruktorky sebaobrany: Najväčšia hrozba nie je cudzí muž v tme
  6. Muži, nepodceňujte návštevu kardiológa. Srdce máte len jedno
  7. Môže hudba pomôcť neurologickým pacientom lepšie chodiť?
  8. Elektrické autá v zahraničí: poplatky za nabíjanie a diaľnice
  1. Čo robí Portugalsko jedinečným? Jedenásť typických vecí a zvykov
  2. Konferencia eFleet Day 2025 hlási posledné voľné miesta
  3. Pili sme pivo, ktoré sa nedá ochutnať nikde inde na svete
  4. Fico škodí ekonomike, na reformy roky kašľal
  5. Skvelý sortiment za výnimočne nízke ceny nájdete v Pepco
  6. S nami máte prístup do všetkých záhrad
  7. Dobrý nápad na podnikanie nestačí. Firmy prezradili, čo funguje
  8. Ako pripraviť motorku na sezónu: Rady pre bezpečnú jazdu
  1. Inštruktorky sebaobrany: Najväčšia hrozba nie je cudzí muž v tme 15 633
  2. Dobrý nápad na podnikanie nestačí. Firmy prezradili, čo funguje 8 198
  3. Elektrické autá v zahraničí: poplatky za nabíjanie a diaľnice 6 652
  4. Muži, nepodceňujte návštevu kardiológa. Srdce máte len jedno 5 703
  5. Realitný fond IAD IRF dosiahol historicky najvyššie zhodnotenie 4 976
  6. Nevšedný ostrov. Ischia priťahuje pozornosť čoraz viac turistov 4 788
  7. Môže hudba pomôcť neurologickým pacientom lepšie chodiť? 2 511
  8. Veterné parky: vizuálny smog alebo nová estetika energetiky? 2 348
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Neprehliadnite tiež

Prvým poslankyniam sa nepodarila presadiť ani jedna zmena zákona.


a 2 ďalší

Ukrajinské ikony národnej dôstojnosti: Taras Ševčenko, Lesia Ukrajinka a Ivan Franko.


Vira Berkovets a 1 ďalší

Tiso udelil výnimky len tým Židom, ktorí boli pre štát finančne zaujímaví.


a 2 ďalší 1

27. januára 1945 bol oslobodený koncentračný tábor v Osvienčime.


Katarína Mešková Hradská a 1 ďalší 6
SkryťZatvoriť reklamu