Jeden z?jeho tvorcov, John Dewey, sa narodil 20. októbra 1859, pred 150 rokmi.
John Dewey
Narodil sa 20. októbra 1859.
Bol autorom inštrumentalizmu, chicagskej verzie pragmatizmu.
Cieľom podľa neho nie je hľadanie dokonalosti, ale dozrievanie človeka.
Zomrel 1. júna 1952.
Platón a jeho duša sa snažili rozpamätať na akýsi svet len rozumom uchopiteľných ideí. Pre Aristotela bolo pre veci typické to, čo v nich bolo všeobecné. Aj pre stredovekých scholastikov nebol až taký podstatný okolitý svet, skôr prísne logické dôsledky myslenia v kategóriách a abstraktných teologických pojmoch. Kant odmietol vravieť o svete takom, aký naozaj je a namiesto toho začal rozprávať o našej mysli a spôsobe, akým na realitu nazeráme. Keď prišiel Wittgenstein, aj tento pohľad na svet sa zmenil na skúmanie štruktúry jazyka, ktorým o svete hovoríme.
Stará filozofická tradícia však musela preniknúť až do Spojených štátov, aby pre Američanov v typicky „prízemnom“ duchu vznikol filozofický smer, ktorého arbitrom i centrálnym bodom sa stalo konanie človeka a jeho praktický život.
„Aby sme určili význam nejakého pojmu, musíme zohľadniť, aké praktické dôsledky nevyhnutne vyplývajú z jeho pravdivosti. Význam pojmu spočíva v súhrne týchto dôsledkov,“ napísal Charles Sanders Peirce. Svet sa tak zrazu stal takým, ako ho používame. Ba čo viac, zmysel a pravda sa stali funkciou tohto použitia. Napokon, aj sám veľký Wittgenstein – možno najväčší mysliteľ 20. storočia – na sklonku života začal s takouto filozofiou koketovať.
Náboženstvo alebo veda? John Dewey sa narodil ako tretie zo štyroch detí Archibalda Deweyho, obchodníka so zmiešaným tovarom a jeho ženy Luciny Artemisie. Keďže záľubou otca bolo čítanie kníh, malý John sa k lepšej literatúre dostal už ako dieťa. S americkou viacnárodnosťou sa stretával už odmalička, v susedstve Deweyovcov totiž žili prisťahovalci z Írska či francúzski Kanaďania.
Už ako pätnásťročný začal Dewey navštevovať univerzitu vo Vermonte. Spočiatku ho fascinovala veda, no neskôr ho viac zaujali logika, teológia i etika. Keď ako devätnásťročný na univerzite končil, nebol ešte rozhodnutý pre ďalšiu kariéru. No údajne premýšľal, že by sa stal učiteľom. Nepodarilo sa mu však získať dobré miesto, i keď mu aspoň na chvíľku pomohol bratranec. Neskôr sa John stal súkromným učiteľom, zistil však, že si potrebuje doplniť vzdelanie. Fascinovala ho najmä filozofia.
V druhej polovici 19. storočia sa pod filozofiou v Spojených štátov rozumelo najmä náboženstvom ovplyvnené vyučovanie klasickej nemeckej či ešte staršej filozofie. Dewey nechcel ísť na takúto školu, odpor voči pobožným učiteľom si možno priniesol z domu, kde ho v prís?nom protestantskom duchu vychovávala matka, presvedčená kalvínka.
V februári roku 1876 však vznikla univerzita Johnsa Hopkinsa, ktorá nekládla dôraz na vieru svojich učiteľov. Tu Dewey získal doktorát a odišiel učiť na univerzitu v Michigane. Johna vtedy ešte zaujímalo novohegelovstvo a rozprávanie o ideách.
Každé myslenie je výskum Alice Chapmanovú stretol Dewey v mestečku Ann Arbor. Nakoniec mu porodila sedem detí a možno aj tu niekde môžeme hľadať Deweyho záujem o výchovu a vzdelávanie. Spolu so ženou vytvorili experimentálny systém vzdelávania, no keď sa jeho ženu pokúsili zo školy vyhodiť, John rezignoval a odišiel učiť do New Yorku.
Začiatkom 20. storočia sa vo svete začala presadzovať moderná veda. Aj keď Husserl neskôr vravel o jej kríze a kríze sveta, Dewey uvidel vo vede novú istotu. Univerzitný profesor sa inšpiroval textami Williama Jamesa, a aj keď ako učiteľ dokázal žiakov uspať, ako filozof vedel formulovať fascinujúce myšlienky.
Tvrdil, že „človek skutočne myslí len vtedy, keď sa stretne s problémom“, a preto zastával názor, že myslenie a naše poznanie sú len nástrojom, ktorým riešime situácie. Táto koncepcia sa neskôr nazvala istou formou pragmatizmu – inštrumentalizmom.
Cieľom však nie je hľadanie dokonalosti či nejakej regulatívnej idey dobra, cieľom takéhoto konania je dozrievanie človeka i spoločnosti. Na to však treba ľudí vhodne vzdelávať.
Ak sa u Kanta každé poznanie začína skúsenosťou, u Deweyho by sa skúsenosťou malo začínať každé vzdelávanie. Nie všetci však súhlasili s Deweyho reformou: mnohým prekážalo, že kládol dôraz na pokusy, experimenty a praktické vzdelávanie a odsúval memorovanie poučiek či z učiteľa urobil sprievodcu namiesto autority.
„Občas hovoríme, akoby originálny výskum bol mimoriadnou výsadou vedcov či prinajmenej ich študentov. Ale predsa každé myslenie je výskum, a každý výskum je prirodzený a originálny,“ tvrdil Dewey. Napokon sa mu však americký školský systém pozmeniť nepodarilo.
Ako zlepšiť demokraciu Aj keď sa John Dewey preslávil ako učiteľ a prakticky celý produktívny život strávil na rôznych univerzitách, na sklonku života, v tridsiatych rokoch, odišiel do dôchodku. Pravdepodobne len preto, aby mohol viac písať.
Bol však aj jedným z prvých intelektuálov, ktorí varovali pred Hitlerovým nástupom k moci a americkú verejnosť upozornil na možný útok z Japonska. Možno aj vďaka prvej a druhej svetovej vojne veril, že americká demokracia je najlepšia možná forma vlády. Netvrdil však, že je dobrá a chcel ju reformovať. V duchu svojej vlastnej teórie veril, že všetko sa dá dosiahnuť správnou výchovou a vzdelávaním.
