všetkým svojho manžela Roberta Schumanna. Trinásteho septembra uplynulo 190 rokov od jej narodenia.
Clara Schumannová
Narodila sa 13. septembra 1819.
Jej manželom bol skladateľ Robert Schumann.
Zomrela 20. mája 1896.
Otec Clary Schumannovej Friedrich Wieck bol v Lipsku uznávaným klavírnym pedagógom a zaumienil si, že z dcéry vychová zázračné dieťa. Po rozvode rodičov sa ako päťročná dostala k otcovi, ktorý ju systematicky pripravoval na koncertnú kariéru. Ako deväťročná začala verejne vystupovať a o dva roky už triumfovala na koncertoch v Paríži.
Vtedy skomponovala aj Klavírny koncert a-moll, ktorý uviedla s Lipským Gewandhaus orchestrom pod taktovkou Felixa Mendelssohna Bartholdyho. Na otcovo prianie však hrávala v lipských salónoch najnovšie diela Chopina či Webera a stretávala sa s vtedajšími významnými osobnosťami - napokon medzi jej obdivovateľov patril i Goethe.
Svadba bez otca S Robertom Schumannom, svojím budúcim manželom, sa Clara spriatelila veľmi mladá. Bol otcovým žiakom a v ich dome aj býval. Keď otec zistil, že ich priateľstvo je čoraz vrúcnejšie, poslal Claru do Drážďan, aby ich od seba odlúčil.
Napriek tomu sa tam tajne stretávali a v deň Clariných 16 narodenín aj tajne zasnúbili. Wieck vyhlásil, že k sobášu nikdy neprivolí a rôznymi intrigami sa pokúsil vniesť medzi nich rozkol. Clarina kariéra vtedy vyvrcholila a uznávali ju v celej Európe. Koncertovala v Paríži, Berlíne, Drážďanoch i Viedni a otec začal zarábať na dcérinom talente. Snúbenci však podali žiadosť na apelačný súd, aby im povolil zosobášiť sa bez súhlasu otca. V roku 1840 sa proces skončil víťazstvom snúbencov.
Hudobná spolupráca manželov Schumannovcov bola veľmi intenzívna. Mnoho koncertov absolvovali spoločne, no ich život nebol ideálny. Clara mala uzavreté zmluvy a musela veľa cvičiť. Pri komponovaní však Schumann potreboval pokoj.
Hlavný prameň príjmov tak začal vysychať, no rodina sa z roka na rok rozrastala. Ich prvé dieťa prišlo na svet roku 1841 a do roku 1854 Clara porodila ďalších sedem detí. Napriek tomu medzi jednotlivými pôrodmi koncertovala. Schumann sa vtedy cítil osamelý opustený, takmer neschopný pracovať.
Muž v ústave U Schumanna sa časom začali prejavovať psychické ťažkosti. Jeho stav sa nezlepšil ani po presťahovaní do Drážďan a neskôr do Düsseldorfu. Dokonca sa natoľko zhoršil, že už nemohol pracovať a raz, po silnom rozrušení, skočil z mosta do ľadových vôd Rýna. Následne sa liečil v ústave pre nervovo chorých v Endenichu.
Na odporúčanie lekárov ho Clara ani nenavštevovala.
Medzitým, aby rodinu finančne zabezpečila, koncertovala tri až štyrikrát týždenne po celej Európe. Bola prvou klavírnou virtuózkou, ktorá hrala skladby spamäti.
FOTO - LIFE/TIME
Po dvaapolročnom odlúčení muža predsa len v ústave navštívila. Do denníka si vtedy zaznamenala: „Usmial sa na mňa a s veľkou námahou, pretože už nebol schopný ovládať svoje končatiny, ma objal. Ani za všetky poklady sveta by som nedala toto objatie. Veľmi trpel.“ O dva dni, keď ho opäť prišla pozrieť, 46-ročný Schumann zomrel.
Prišla aj do Bratislavy Po Robertovej smrti sa Clara so svojimi siedmimi deťmi presťahovala k matke do Berlína, aby aj naďalej koncertovala nielen v Európe, ale aj v Rusku. Tam sa neskôr stala členkou Petrohradskej filharmonickej spoločnosti.
Okrem niekoľkých koncertov v Prahe koncertovala aj v Bratislave. Prvý raz roku 1856 a druhý o desať rokov neskôr. Noviny Pressburger Zeitung ju predstavili ako „najväčšiu žijúcu klaviristku“. V roku 1887 v liste bratislavskému archivárovi Jánovi Batkovi vyjadrila poďakovanie za prvé uvedenie Schumannovej omše op.147.
Neskôr sa s rodinou presťahovala do Frankfurtu nad Mohanom, kde pôsobila ako profesorka na novozaloženom konzervatóriu. Starala sa tiež o manželov odkaz. Oporou jej bol jej blízky priateľ Johannes Brahms.
Posledný koncert Clara Schumannová odohrala vo Frankfurte. Keď ju začali trápiť problémy so sluchom, venovala sa výučbe žiakov a koncertom pre priateľov. Koniec všetkému spôsobil záchvat mŕtvice, zomrela 20. mája 1896.
