Jeho podobizeň visí vo Vietname všade. Strýčko Ho, ako mu hovoria, sa stal legendou: pre svoju rebelantskú vášeň a vlastenectvo. Aj preto ho mnohí považovali skôr za nacionalistu ako komunistu. Jeho najväčšou túžbou bol zjednotený Vietnam. Osem rokov oň bojoval najprv s Francúzmi, aby neskôr vstúpil do vojny, ktorá sa stala nočnou morou Ameriky. Dobytie Saigonu však nezažil. Včera uplynulo 40 rokov od smrti prvého severovietnamského prezidenta Ho Či Mina.
Ho Či Min
Narodil sa 19. mája 1890 ako Nguyen Tat Thanh.
Od roku 1955 bol prezidentom severného Vietnamu.
Zomrel 2. septembra 1969.
Ho Či Min na svojom imidži starostlivo pracoval. Zamyslený pohľad, typická kozia briadka, na sebe obnosená polovojenská košeľa a vychodené gumené sandále. Takto ostal prvý prezident severného Vietnamu vrytý v povedomí svojej krajiny.
Tí, ktorí ho poznali bližšie, vedeli, že za obrázkom pokorného a asketického muža sa skrýva duša revolucionára. Bol doslova posadnutý jediným cieľom: nezávislosťou pre svoju krajinu.
Bez ohľadu na straty Generál Vo Nguyen Giap, strojca mnohých jeho víťazstiev, tvrdil, že Ho Či Min by vzdoroval Američanom tak dlho, ako by bolo potrebné. „Dvadsať, možno sto rokov, toľko, koľko by bolo potrebné na víťazstvo, bez ohľadu na straty povedal Giap v roku 1990 magazínu Time. Tri milióny vietnamských obetí vojny to len potvrdzujú.
Keď komunisti v roku 1975 vstúpili do Saigonu, metropoly južného Vietnamu, Ho Či Min bol už šesť rokov po smrti. Na jeho pamiatku však Saigon premenovali na Ho Či Minovo mesto.
Jeho telo navzdory jeho poslednej vôli, aby bol spálený a rozsypaný po častiach krajiny, zabalzamovali a uložili v obrovskom mauzóleu podľa vzoru Lenina. To už však bol strýčko Ho dávno ľudovým hrdinom.
Ho Či Min sa narodil 19. mája 1890 ako Nguyen Tat Thanh v rodine dedinského učiteľa v centrálnej časti Vietnamu, ktorý bol súčasťou francúzskej Indočíny. Vykorisťovaní roľníci a disidenti sa proti Francúzom búrili. Otec Ho Či Mina, ktorý pracoval na imperiálnom súde, sa postavil na ich stranu a zanechal svoju prácu. Ho sa podľa vzoru otca už v mladosti zapájal do rebelantských akcií, akými bolo napríklad odmietanie platiť dane.
Mladý komunista Keď sa v roku 1911 rozhodol vycestovať do Francúzska, kde najprv pracoval ako pomocník v kuchyni, ešte netušil, že mimo svojej krajiny strávi takmer 30 rokov. V Paríži pričuchol mladý Ho ku komunistickému ópiu, ktoré v tom čase začínalo opájať mnohých ľavicových intelektuálov v Európe. V Moskve prešiel komunistickými školeniami na Kominterne, kde v roku 1924 vystúpil aj na jej piatom zjazde. Vo Francúzsku spoluzakladal komunistickú stranu, v Číne organizoval komunistický odboj medzi vietnamskými exulantmi a v roku 1930 založil Indočínsku komunistickú stranu.
Snažil sa budiť dojem skromného človeka, žijúceho v celibáte. Vedelo sa však o ňom, že bol pôžitkár. Ešte v Paríži si zamiloval americké cigarety, fajčil najmä camelky a Lucky Strike. Rád chodil na koncerty, piesne Mauricea Chevaliera poznal naspamäť. Oficiálne sa vedelo o dvoch jeho ženách.
Dlhé vojny Ho Či Minova cesta k nesmrteľnosti sa však naplno začala až v roku 1941, keď sa rozhodol vrátiť do Vietnamu. Japonci totiž vstúpili do jeho krajiny a Francúzi, lojálni k pronemeckej administrácii vo Vichy, s nimi kolaborovali. Ho pozbieral mužov do svojich gerilových jednotiek a založil skupinu odboja pod menom Viet Minh, čo bol akronym pre jeho Ligu za nezávislosť Vietnamu. Tu niekde sa zrodilo aj jeho nové meno.
Po vojne vyhlásil nezávislosť, ktorú však Francúzi neuznali. Začala sa osemročná vojna, ktorej brutalita prinútila Francúzov podpísať mierovú zmluvu v Ženeve. Krajina sa rozdelila na komunistický sever a prozápadný juh. Ho však chcel byť prezidentom zjednotenej krajiny. Ďalšia vojna bola len otázkou času.
Dlhoročné boje Vietcongu proti juhovietnamským vojakom a Američanom nakoniec neboli len osobnou prehrou amerického prezidenta Lyndona B. Johnsona, ale aj amerického imidžu šíriteľa mieru a demokracie. Ho Či Minovi, ktorý sa už držal viac v ústraní, pomohli vojnu vyhrať aj médiá. Fotografie ľudí, zasiahnutých napalmom, znamenali zásadný obrat vo vnímaní americkej misie vo Vietname. Do Saigonu však Ho nikdy ako prezident nevstúpil.
