básnických obrazov. Ak by ešte žil, včerajšiu šesťdesiatku by oslávil bujaro.
Phil Lynott
Narodil sa 20. augusta 1949 v anglickom West Bromwich.
V roku 1969 založil rockovú skupinu Thin Lizzy.
Zaradil sa medzi najosobitejších frontmanov svojej éry.
Zomrel 4. januára 1986 v Salisbury.
Na počet obyvateľov ponúklo Írsko rokenrolovému svetu azda najväčší počet legendárnych jedincov a zoskupení na svete. Začalo to meditatívnym Vanom Morrisonom, kvílivým Rorym Gallagherom či príjemným Garym Moorom, ktorí vytvorili jedinečnú tradíciu pre Boba Geldofa, U2 či o niečo mladších The Cranberries. Kdesi v hektickej a gitarovými rifmi naplnenej ére konca 60. rokov možno hľadať aj Phila Lynotta.
Malý Hendrix V skutočnosti bol Lynott Írom len na papieri, pretože na svet prišiel ako chvíľkové vzplanutie Írky a Brazílčana, vďaka čomu nápadne pripomínal svojho hrdinu Jimyho Hendrixa. Phil sa narodil na predmestí Birminghamu a vyrastal v Manchestri, kde sa stal oddaným fanúšikom tamojšieho futbalového mužstva.
Po tom, čo sa presťahoval za starou mamou do prívetivejšieho Dublinu, zamiloval sa do basovej gitary Fender Precision. V meste plnom hudobných klubov rýchlo našiel svoj druhý domov.
V roku 1969 mal už po krk množstvo kamarátskych zoskupení, a tak sa rozhodol, že založí skupinu Thin Lizzy. Spoločne s novým gitaristom a bubeníkom pripravili nový materiál a pustili sa do koncertovania s takým úspechom, že už do roka boli považovaní za najlepšiu írsku kapelu.
Od samého začiatku sa pokúšali o agresívny a neošúchaný hard rock a hoci sa k albumovým a singlovým úspechom prepracúvali naozaj dlho, ich meno je dnes medzi starými rockermi inštitúciou.
Lizzy alebo Queen? Thin Lizzy sa do popredia britskej hitparády po prvý raz prepracovali v roku 1973 ľahko rozpoznateľnou cover verziou tradičnej írskej ľudovky Whiskey In The Jar. Za najúspešnejšiu éru skupiny možno považovať obdobie rokov 1976 – 1980, ktoré odštartovalo po vydaní dokonalého a dodnes často hraného singlu The Boys Are Back In Town. Krátko na to skupina okolo Lynotta vyrazila spoločne s legendárnou skupinou Queen na americké turné. Faktom dodnes ostáva, že väčšina hudobných publicistov sa pri porovnaní oboch skupín priklonila práve na stranu Írov.
Túto skutočnosť však možno brať s rezervou, pretože Freddie Mercury navlečený do trikotu a črievičiek by sa im nezapáčil, ani keby tvoril oveľa prepracovanejšie kompozície a spieval zamatovejšie ako zamatovo. Phil Lynott to však na pódiu vedel a poctivým pesničkám dokázal vložiť ohromné množstvo energie. Práve zo živých vystú〜pení jeho skupina dlhé roky žila, hoci nepatrila k prvoligovým číslam ako Led Zeppelin, The Who či spomínaný Queen. Mimochodom, recesista Mercury si Lynotta veľmi vážil a v závere mnohých koncertov si na jeho počesť na hlavu nasadzoval bujnú čiernu parochňu.
Nevedel, čo so sebou Na prelome 70. a 80. rokov Lynott do skupiny prizval svojho starého kumpána Garyho Moora a spoločne dali dokopy strhujúci album Black Rose: A Rock Legend. Po najväčšom míľniku v kariére sily jeho autora viditeľne ochabli, čomu zodpovedala aj kvalita ďalších nahrávok. Lídra skupiny veľmi trápilo, keď jeho jednoduché a úderné pesničky sústavne prirovnávali k primitívnemu punku. Aspoň tak to sám tvrdil.
Hádam aj preto nachádzal svoje útočisko v divokom živote plnom alkoholu a drog. Počas veľkej oslavy na Štedrý deň v roku 1985 upadol po predávkovaní heroínom do bezvedomia a po takmer dvojtýždňovom zápase vo veku len 36 rokov zomrel na zlyhanie srdca, ľadvín a zápal pľúc. Bob Geldof, ktorý svojho kamaráta niekoľkokrát presviedčal, aby sa na hýrenie vykašľal, charakterizoval Lynotta ako „pudového a ťažko zvládnuteľného chlapíka s úsmevom na tvári“.
