"Je lepšie milovať a stratiť, ako nikdy nemilovať.“ Aj keď túto frázu považujeme za bežnú súčasť mnohých jazykov, do angličtiny ju priniesol jeden z najvýznamnejších britských básnikov, ktorému v roku 1884 ako prvému poetovi v anglickej histórii udelili šľachtický titul. Lord Alfred Tennyson sa narodil 6. augusta 1809, pred 200 rokmi.
Alfred Tennyson
Narodil sa 6. augusta 1809.
Po smrti Williama Wordswortha sa stal Poet Laureate.
V roku 1884 ho povýšili do šľachtického stavu.
Zomrel 6. októbra 1892.
„Byron zomrel. Myslel som, že celý svet sa skončil,“ povedal vraj ako pätnásťročný Alfred Tennyson. Vtedy tento tínedžer asi netušil, že už o šesť rokov vydá prvú zbierku poézie, o ďalších dvadsať sa stane slávnym rovnako ako britskí básnici Byron, Pope či Keats a na sklonku života mu kráľovná Viktória udelí šľachtický titul.
Byron je vzor Alfred Tennyson bol štvrtým z dvanástich detí chudobného farára zo Somersby v Lincolnshire. Otec ho spolu s niektorými bratmi poslal do škôl, aspoň od niektorých detí predstaviteľov anglikánskej cirkvi sa totiž očakávalo, že budú vzdelané.
Mladý Tennyson navštevoval základnú školu v Louthe a už vtedy sa ukázal ako nadmieru talentovaný mladík. Škola ho však nebavila a cítil sa v nej nešťastný.
Dokončil ju v roku 1820 a jeho otec sa napriek nedostatku finančných prostriedkov rozhodol, že Alfred bude študovať ďalej. Chcel, aby mal kvalitné literárne vzdelanie - mladý muž skladal prvé básne, aj keď kopíroval najmä tvorbu a štýl známejších básnikov.
Tennysonove prvotiny preto pripomínali poéziu Waltera Scotta, Alexandra Popa či Johna Miltona. Najvýznamnejší vplyv, okrem vidieckeho okolia, však mal na Tennysona George Gordon Byron, jedna z najdôležitejších postáv britského literárneho romantizmu.
Keď mal Alfred pätnásť, zhoršilo sa otcovo zdravie. Ten svoj stav riešil alkoholom a rodine narobil veľké dlhy, na ktoré prišli až po jeho smrti. Zlé prostredie doma napokon mladého Alfreda vyhnalo na vysokú školu a v roku 1827 sa zapísal na slávnu Trinity College Cambridgeskej univerzity.
Dôležitý priateľ Na škole sa stretol s Arthurom Hallamom, synom známeho anglického historika Henryho Hallama. Medzi mladými mužmi vzniklo veľké priateľstvo, ktoré sa ešte prehĺbilo po tom, ako sa Arthur začal zaujímať o Tennysonovu sestru Emily. Obaja sa pritom stali členmi Apoštolov, exkluzívneho cambridgeského spolku, ktorý združoval najtalentovanejších študentov.
V roku 1829, po dvoch rokoch v škole, vyhral Tennyson s básňou o Timbuktu zlatú medailu rektora a o rok neskôr publikoval aj prvú zbierku básní. Prijatá však bola rozporne, Hallam ju chválil, no niektorí iní kritici sa o nej nevyjadrovali obdivne. Alfred však písal ďalej.
Medzičasom Tennysonov otec zakazuje Hallamovi, aby si písal s jeho dcérou Emily, čo Alfreda nahnevá. V roku 1831 však starý Tennyson umiera a rodine zanecháva množstvo dlhov. Tennyson opúšťa Cambridge bez diplomu a snaží sa pomôcť súrodencom. Smrť otca je však dobrou správou pre jeho priateľa, ktorý sa stal oficiálnym nápadníkom Alfredovej sestry.
Banalita i šľachtický titul V tom istom roku Tennyson napísal aj známu báseň Pani zo Shalott. „Opustila sieť a opustila krosná, / tri kroky izbou prešla / a lekná kvitnúť videla / a prilbu i chocholy videla. / Pozerala nadol, na Kamelot,“ píše (voľný preklad) v nej. Viktoriánska balada čerpala z artušovských mýtov, ku ktorým sa Tennyson vrátil aj na konci päťdesiatych rokov. Dvadsaťstrofová poéma sa vtedy stala populárnou aj u romantického výtvarného hnutia preraffaelistov.
Pani zo Shalott na Waterhousovom obraze.
V roku 1833 sa Hallam s Emily zasnúbil, na onedlho umiera. Tennysona smrť najlepšieho priateľa zasiahla, trpel depresiami a nepomáhali mu ani negatívne kritiky básní. Vyčítali im banalitu. O tri roky neskôr však Alfred stretáva životnú lásku Emily Shellwoodovú. Spočiatku si píšu, no v roku 1840 jej otec zakáže si vymieňať s nádejným básnikom listy. Vraj je bohém a má nevhodné liberálne názory.
O pár rokov však Tennyson zaznamená prvý úspech a britský ministerský predseda mu prizná ročnú rentu 200 libier. Desať rokov po zákaze obnovuje svoju korešpondenciu s Emily, zasnúbi sa a pár sa vezme. Vtedy si Tennysonovu tvorbu obľúbi aj kráľovná Viktória a udelí mu titul kráľovského básnika.
Alfred sa v tom čase snaží zmierniť rozpor medzi tradičným náboženským svetonázorom, vierou a rodiacimi sa prírodovednými myšlienkami o pôvode človeka a sveta. Atmosféra v Británii vrie, napokon, o deväť rokov vydá Darwin svoj revolučný spis O pôvode druhov. Mení sa však aj prístup k Tennysonovmu dielu. Ak ho ako mladého básnika kritika strhala, od päťdesiatych rokov ho predovšetkým chváli.
Na sklonku života, v roku 1884, dokonca prijíma - napriek niekoľkým predchádzajúcim odmietnutiam - povýšenie do šľachtického stavu. Zomiera o osem rokov neskôr, 6. októbra 1892.
