V období medzi dvoma svetovými vojnami sa stal asi najznámejším Nórom. Keď však v máji 1945 spojenci rozdeľovali Nemecko, domáce mienkotvorné periodikum Morgenbladet si na titulke kládlo otázku, čo si s horlivým obdivovateľom nacizmu Knutom Hamsunom počať. Kontroverzný spisovateľ sa narodil pred 150 rokmi, 4. augusta 1859.
Knut Hamsun
Narodil sa 4. augusta 1859 v strednom Nórsku.
Román Hlad je významným dielom škandinávskej epiky.
V roku 1920 bol ako druhý Nór ocenený Nobelovou cenou.
Zomrel 19. februára 1952 v Norholme vo veku 92 rokov.
Knut Hamsun bol zvláštny. Asi týždeň po Hitlerovej smrti napísal obdivný nekrológ, pričom tohto tyrana označil za bojovníka za ľudstvo a zvestovateľa evanjelia práv všetkých. Jeho nárek bol veľavravný: „My, blízki stúpenci, sa teraz skláňame pred jeho skonom.“
Agilný 85-ročný pán sa pár dní nato psychicky zrútil a po výplachu žalúdka bol hospitalizovaný. Pri zbožnej úcte k árijským ideálom sa chvíľu dokonca špekulovalo o pokuse spáchať samovraždu, no v skutočnosti šlo len o chvíľkovú slabosť poblúzneného literáta.
Potrestaný kolaborant Ak by ste na začiatku 20. storočia tvrdili, že v jeho polovici bude najväčšia nórska pýcha a neodškriepiteľná morálna istota súdená vlastným národom, považovalo by sa to za choromyseľné rúhanie.
Hamsuna však neminul spravodlivý trest domáceho väzenia a psychiatrického vyšetrenia, ktoré malo dokázať, že starec nie je a nebol pri zmysloch a že k jeho historickému pochybeniu – fascinácii nacizmom – prispeli hluchota či izolácia na jeho statku Norholm. Práve tam mal čerpať väčšinu podstrčených a neobjektívnych informácií od pronemecky naladenej manželky.
Táto okolnosť však bola prinajlepšom poľahčujúcou. S trvalo oslabenými psychickými schopnosťami bol spisovateľ za kolaboráciu odsúdený na pokutu, ktorej suma sa v skutočnosti rovnala celému jeho majetku. Horšie však bolo, keď oklamaní rodáci začali páliť jeho knihy a podaktorí dokonca vymieňať za pár obnosených topánok.
Obdivovali ho velikáni V najlepších rokoch sa Hamsun tešil Einsteinovej priazni, sám Hemingway vyhlásil, že písať sa naučil práve od neho, a dokonca Henry Miller priznal, že britký Nór mu zabránil siahnuť si na život.
Na začiatku Hamsunovho pangermanizmu však bolo detstvo. V Hamsunovom prípade obklopené čírym starosedliackym pôvodom a drsnými pláňami severonórskeho regiónu Hamaroy. Ako sám raz napísal, počas mladých liet býval svedkom poklonkovania nórskych sedliakov povýšeneckým anglickým turistom objavujúcim krásy tamojšej prírody.
Keď sa pred tridsiatkou ocitol v USA, jeho odpor k americkému kapitalizmu, k „onému trhovému a nemorálnemu pohľadu na spoločnosť“ a vlastne všetkému anglosaskému sa len prehĺbil.
Charakter vo víre prírody Hovorí sa, že nakoniec je to len literatúra, čo sa počíta. Hamsunov prelomový román Hlad z roku 1890 je plný momentiek zo života pána Knuda Pedersena, ako sa v skutočnosti Hamsun volal.
S využitím vnútorných monológov v ňom opisuje šialenstvo mladého spisovateľa spôsobené hladom a chudobou tak sugestívne, že vytvára až opozíciu k predchádzajúcej generácii naturalistov.
V priebehu prvej štvrtiny 20. storočia vydal aj sériu kultivovaných románov (Mystéria, Pan, Viktória), v ktorých nechal vyniknúť svoju novátorskú techniku rozprávania o jednotlivcoch súperiacich s okolitým svetom, no predovšetkým so sebou samým.
Jeho koncepcia zložitej psychiky moderného človeka dosahuje vrchol v mimoriadne pôsobivom románe Požehnanie zeme. Na podstatu tu povyšuje priamočiarosť vykreslenia charakterov vo víre prírodných zákonov, vďaka čomu toto dielo niektorí nazvali ekologickou bibliou.
Za svoje monumentálne dielo sa v roku 1920 dočkal Nobelovej ceny. Až potom sa uchýlil k svojmu „nacistickému“ poklesku.
